Zápal pľúc, pneumónia, je ochorenie postihujúce respiračné cesty pľúc. Pneumónia môže vzniknúť na podklade infekčnej i neinfekčnej príčiny. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie patrí zápal pľúc k častým príčinám úmrtia rizikových skupín. Príznaky, diagnostika, liečba, Covidový zápal a mnohé iné zaujímavé informácie sa dočítate pokračovaním v článku.
Zápal pľúc - pneumónia
Zápal postihuje respiračné bronchioly (priedušničky - vetvičky prieduškového stromu), alveolárne priestory a okolité tkanivo pľúc. Vzduchové mechúriky sa pri zápalovom procese môžu naplniť tekutinou (infiltrátom), hlienom a spôsobovať respiračné problémy.
Ochorenie postihuje rovnako mužské i ženské pohlavie, pričom výskyt i úmrtnosť stúpa po 50tom roku života. Podľa doby trvania, príznakov a recidívy je ochorenie delené na akútne/chronické a typické/netypické.
Rizikovou skupinou sú predovšetkým ľudia s iným vážnym ochorením a oslabeným imunitným systémom. Taktiež fajčiari, alkoholici a drogovo závislí jedinci.
Príčiny vzniku pneumónie
Zápal pľúc je zvyčajne spôsobený infekciou určitým patogénom - najčastejšie vírusmi alebo baktériami. Menej často je spúšťačom neinfekčná príčina, ako autoimunitné ochorenie, stav po operácií a iné.
Infekčný zápal pľúc
Za vyvolávajúce infekčné patogény vyvolávajúce pneumóniu sú zaraďované baktérie, vírusy a menej často kvasinky a prvoky. Typickou vyvolávajúcou baktériou je Streptococcus pneumoniae.
Infekčné zápaly pľúc sa vyskytujú pomerne často. Patoorganizmy v mieste uchytenia spôsobujú zápalový proces, ktorý sa šíri ďalej do pľúc. Môžu postihnúť jeden aj oba pľúcne laloky. V prípade postihnutia oboch lalokov sa jedná o obojstranný zápal pľúc.
Neinfekčný zápal pľúc
Neinfekčné zápaly pľúc sa v porovnaní s infekčnými vyskytujú menej často.
Za vyvolávajúce činitele sú považované rôzne alergény, fyzikálne príčiny (žiarenie), dôsledok liečebného zákroku, komplikácie farmakoterapie a rôzne chemikálie a plyny, ktoré spôsobujú silné podráždenie dýchacích ciest s následným zápalovým ložiskom.
Rizikové faktory a skupiny
Rizikovým faktorom pre vznik zápalu pľúc je oslabený imunitný systém. Príčinou nedostatočnej obranyschopnosti môže byť iné vážne ochorenie, imunosupresívna liečba, vysoký vek, ranný detský vek, tehotenstvo, chronické respiračné ochorenia (bronchitída, CHOPN, astma..) a iné.
Rizikové faktory:
- Vyšší vek nad 60 rokov
- Slabý imunitný systém a nedostatočná obranyschopnosť
- Infekcia horných dýchacích ciest
- Chronické ochorenia respiračného systému
- Chronické ochorenia kardio-vaskulárneho systému
- Onkologické ochorenia
- Autoimunitné ochorenia
- Diabetes Mellitus (cukrovka)
- Alkoholizmus, drogová závislosť, fajčiari
- Riziková činnosť (práca s chemikáliami)
Príznaky a prejavy zápalu pľúc
Hlavným symptómom pneumónie je kašeľ a respiračné obtiaže. Presné symptómy závisia od príčiny vzniku zápalu.
K prejavom respiračnej infekcie dochádza pomerne rýchlo. Príznaky infekčnej pneumónie sú závislé na pôvodcovi. Najčastejší je kašeľ, ktorý býva spočiatku suchý, no neskôr sa mení na vlhký s vykašliavaním hlienov.
Zápal pľúc sa všeobecne prejavuje bolesťou na hrudníku, dýchavičnosťou, nadmernou únavou a celkovou slabosťou.
Pri bakteriálnom zápale pľúc je prítomná vysoká horúčka nad 38 stupňov a najmä produktívny kašeľ s obsahom hlienu rôznej farby – žltý, hnedastý či zelený.
Pri vírusovom zápale je prítomná zvýšená teplota až horúčka, najmä suchý dráždivý kašeľ a ťažkosti s dýchaním.
Pri podozrení na zápal dýchacích ciest je potrebné vždy vyhľadať odbornú pomoc lekára.
Možné príznaky a prejavy pneumónie:
- Kašeľ
- Vykašliavanie hlienu
- Dýchavičnosť
- Sťažené dýchanie
- Bolesť na hrudníku
- Pocit zovretia na hrudníku
- Zvýšená únava
- Celková slabosť a malátnosť
- Nevoľnosť
- Zvýšená telesná teplota
- Horúčka, triaška, zimnica
- Nadmerné potenie
Kedy neodkladne vyhľadať lekársku pomoc?
- Pri problémoch s dýchaním
- Pri vykašliavaní hlienu alebo krvi
- Pri bolestiach na hrudníku
- Pri vysokej horúčke
- Pri podozrení na infekciu dýchacích ciest
Ochorenie Covid19 a zápal pľúc
Vírus Covid19 postihuje najmä respiračný systém, pričom v ťažkých prípadoch môže spôsobiť zápal pľúc.
Pacienti so zápalom pľúc spôsobený vírusom Covid19 pociťujú príznaky ochorenia dlhšiu dobu, no samotný zápal v pľúcach nemusí byť viac závažný, než iná podobná vírusová/bakteriálna infekcia.
Štúdia uvádza, že namiesto toho, aby vírus Covidu rýchlejšie infikoval väčšiu oblasť pľúc, zvykne agresívnejšie zaberať viac malých oblastí pľúc. Autori zahraničnej štúdie to prirovnávajú k lesným požiarom, ktoré sa postupne rozširujú z mnohých menších ohnísk.
Ako vírusová infekcia postupne napáda pľúca, spôsobuje množstvo pridružených symptómov. Komplikácie pri Covid19 môžu súvisieť najmä s dlhším priebehom ochorenia. Rizikom je poškodenie obličiek, mozgu, srdca a ďalších orgánov.
Najbežnejším dlhodobejšie pretrvávajúcim príznakom je únava, slabosť a obtiaže s dýchaním (dýchavičnosť).
Závažné zdravotné komplikácie a riziká sa môžu vyskytnúť najmä u starých ľudí, malých detí a u rizikovej skupiny jedincov.
Liečba covidového zápalu pľúc je vo väčšine prípadov rovnaká, ako u iných respiračných vírusových infekcií. Prevenciou Covid19 je vakcína a dodržiavanie hygienických opatrení.
Diagnostika pneumónie
Diagnostika pneumónie prebieha u všeobecného lekára alebo u špecialistu pneumológa.
Vyšetrenie začína odobratím anamnézy, rozhovorom s pacientom a posúdením klinických príznakov. Pri anamnéze sa doktor zameria na závažnejšie ochorenia a prekonané respiračné infekcie.
Diagnostika spočíva v posluchu dýchania pacienta pomocou fonendoskopu. Lekár taktiež skontroluje stav hrdla a veľkosť krčných lymfatických uzlín.
K základným zobrazovacím metódam patrí RTG vyšetrenie hrudníka. Röntgenový snímok odhaľuje rozsah zápalu a napadnutého pľúcneho tkaniva. V niektorých ťažších prípadoch je možné vykonať zobrazovacie CT (počítačová tomografia).
Pacientovi môže byť pre laboratórne vyšetrenie odobratá vzorka krvi a výter sekrétu z hrdla. Sledovaný je krvný obraz, množstvo bielych krviniek a CRP zápalové markery. Pri produktívnom kašli je sputum (hlien) odoslané na mikrobiologické vyšetrenie. Určuje sa prítomnosť patogénu vo vzorkách.
Liečba pneumónie
Pri stredne ťažkom zápale pľúc je odporučené pacienta hospitalizovať a predísť tak rizikám a komplikáciám. Potrebný je kludový režim, dostatočný príjem tekutín a eliminácia ťažkej fyzickej aktivity.
Vo väčšine prípadov spočíva liečba pneumónie v antibiotickej farmakoterapii. Ich indikácia závisí od pôvodcu ochorenia. Kombinácie širokospektrálnych antibiotík sa podávajú perorálne alebo vnútrožilne po dobu približne 10 dní, pričom sa priebežne hodnotí ich účinnosť.
Ako podporná liečba na zmiernenie príznakov sú indikované analgetiká a antipyretiká, mukolytiká a expektoranciá na rozpúšťanie hlienov, ľahšie vykašliavanie a antitusiká na elimináciu kašľa.
Potrebný je dostatočný príjem vitamínov a minerálov, a teda podpora imunity. Bežná je i respiračná rehabilitácia s náukou správneho dýchania a dychových cvičení.
V ťažších prípadoch pri problémoch s dýchaním je indikovaná kyslíková inhalačná terapia pomocou špeciálnej masky a prístroja.
Pri prítomnosti iných vážnych a vyvolávajúcich ochorení je liečba zameraná taktiež na ich stabilizáciu.
Rekonvalescencia pneumónie môže trvať i niekoľko týždňov. Jedinec môže pociťovať únavu, slabosť, slabú výkonnosť alebo dýchavičnosť pri určitej fyzickej námahe. Dĺžka rekonvalescencie závisí aj od rozsahu zápalu a symptómov.
Prevencia pneumónie spočíva v silnom imunitnom systéme, dobrej fyzickej i psychickej kondícii, dôslednej hygiene a dodržiavaní hygienických opatrení. Pred niektorými typmi pneumónie je možné sa zaočkovať vakcínou. 
Použité zdroje
Solen - Pneumonie v praxi všeobecného lékaře a její léčba. MUDr. Ondřej Fibigr, doc. MUDr. Norbert Pauk, Ph.D.
HAUSEN, Thomas. Pneumologie v každodenní praxi. Přeložil Eva ONDROUŠKOVÁ. Praha: Grada Publishing, 2020. ISBN 978-80-271-2469-5.
Healthline - Everything You Need to Know About Pneumonia. Healthline. Lauren Castiello, MS, AGNP-C
Solen - Klinická doporučení diagnostiky a léčby komunitní pneumonie. MUDr. Petr Jakubec, prof. MUDr. Vítězslav Kolek, DrSc.