Ako oslavujete koniec roka?
Koniec roka je pre mňa absolútne pracovný a je to už taká tradícia za posledné roky, že Vianoce a Silvester trávim v rádiu. Užívam si toto vysielanie a je pre mňa zároveň i veľmi vzácne, pretože mi poslucháči tento vzácny čas dovolia byť v okruhu ich blízkych prostredníctvom vysielania. Vždy sa na to veľmi teším.
V januári rieši veľa žien zmeny – od životného štýlu, zdravia až po diéty. Dávate si aj vy nejaké predsavzatia v tomto čase?
Nedávam si novoročné predsavzatia, nechcem samú seba stresovať. Snažím sa zdravo stravovať a ak mi to nejak nevyjde, tak nevadí.
Hovoríte o stravovaní. Ako to potom vyzerá u vás v praxi?
Zdravé stravovanie pre mňa znamená sledovať, čo do seba dávam. Pozerám si etikety, zloženie, odkiaľ sú výrobcovia. No a potom cielene sa vyhýbam niektorým potravinám. Po štyridsiatke to každého z nás nejako dobehne, mužov menej ako ženy. No a v mojom prípade je to celkom drina.
Vždy vás vidieť upravenú, v príjemných outfitoch. Predpokladám, že módu milujete.
Odmalička sa rada pekne obliekam. Mojou slabosťou je oblečenie a tiež topánky. A rovnako rada obliekam aj svoje deti a aj keď sú to chlapci, páči sa mi, keď sú farebne zladení. Vždy som sledovala i módnych návrhárov, kupujem si módne časopisy. Napriek tomu, že je toho veľa na internete, každý mesiac si ich kupujem.
Sledujem trendy a myslím si, že móda je absolútny odraz našej spoločnosti a doby. Pretože práve móda priamo a okamžite odráža, čo sa v spoločnosti deje. Tak ako to vlastne zhodnotila aj Meryl Streepová vo filme Diabol nosí Pradu.
Ako to myslíte? V čom?
Ako sú v móde ramenné vypchávky, pretože ide do popredia téma rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. A tak ako v 90. rokoch sme mali éterické modelky typu Kate Moss, ktoré nahradili svalnatú a opálenú Cindy Crafwordovú. Čiže aj keby sme nevedeli, kde sa uberáme – či už hovoríme o politike, svetonázore a podobne – tak sa pozriete na módu a presne viete, čo žijeme.
Pri nakupovaní módnych kúskov sledujete napríklad aj to, odkiaľ pochádza oblečenie, kde bolo vyrobené a z akých materiálov?
Sledujem a aj sa tým riadim. Myslím si, že je dôležité o tom hovoriť, aby sme si uvedomovali, že a to nielen pri móde, ale v podstate pri všetkom, je nevyhnutné podporovať lokálnych podnikateľov. Je to i téma udržateľnosti, ekológie a v neposlednom rade prežitia ďalších generácií.
Podporujem domácich výrobcov a rovnako to je i pri slovenských dizajnéroch. Nakoniec aj fotenie nášho rozhovoru je toho dôkazom, keďže mám na sebe kúsky od našich dizajnérov.
Vyberáte si pri outfitoch aj nejaké konkrétne farby, máte svoju obľúbenú?
Nemám neobľúbenú farbu. (úsmev)
"Myslím si, že je dôležité o tom hovoriť, aby sme si uvedomovali, že a to nielen pri móde, ale v podstate pri všetkom, je nevyhnutné podporovať lokálnych podnikateľov."
A čo kozmetika?
Nie som prelietavý typ, takže v zásade tu istú, už roky. Mám najlepšiu kamarátku od detstva, pracujem v tom istom rádiu 20 rokov a rovnako mám roky tú istú značku kozmetiky, ktorú používam ráno aj večer. A tiež používam celé roky tú istú značku vlasovej kozmetiky. Keď u mňa niečo funguje a aj keď mám rada módne trendy, tak toto je niečo, čo nemením. Zostávajú mi ako stálice a som im verná. Považujem sa preto za lojálneho človeka a som rada, že mám to šťastie byť taktiež obklopená lojálnymi ľuďmi.
Takže ste verná svojim obľúbeným značkám a rutinám. Ako to však máte so zlozvykmi? Nájdu sa nejaké, ktorým ste podľahli?
Určite, v minulosti som totiž fajčila klasické cigarety. Viete, vždy sa mi tento zlozvyk spájal s nejakou spoločenskou činnosťou, stále som medzi ľuďmi aj mimo moderovania. Po vysielaní som išla na cigaretku medzi ostatných fajčiarov alebo potom som si zapálila na párty. Na tej cigarete sa vždy dozviete najviac vecí, povedala by som, že ide o sociálny spoločenský zlozvyk.
A stále fajčíte cigarety?
Dnes už nie, pretože pred pár rokmi som na jednej akcii stretla známu, ktorá je marketingovou riaditeľkou veľkej developerskej firmy. Práve u nej som videla bezdymové zariadenie IQOS. Stretli sme sa vo fajčiarskom kútiku a ona jediná okolo nešírila ten smradľavý cigaretový dym, čo som hneď vnímala ako benefit.
Prečo?
Po bezdymovom IQOS-e jej nesmrdeli ruky, vlasy a to mi bolo sympatické. Hneď na druhý deň som jej zavolala, kde sa to dá kúpiť a takto som prešla z cigariet na bezdymové alternatívy. Takže ja osobne na týchto bezdymových zariadeniach oceňujem, že mi nezapácha oblečenie po cigaretách a naozaj mi je dnes cigaretový dym už cudzí.
Takže pre svoj zlozvyk ste našli alternatívu. Ak by ste mali poradiť nejaký tip či trik všeobecne, ako bojovať so zlozvykmi? Ako im neprepadnúť? A nemusia to byť len cigarety. Pretože opäť sa vrátim k téme, že je tu obdobie, keď sa pozeráme viac aj na túto stránku.
Či už je to zlozvyk, alebo priamo nejaká závislosť, tak je to všetko v hlave. Ako si to nastavíme. Od zlozvykov cez emócie až po to, že sme pánmi svojho myslenia. A myslenie a emócie nie sú silnejšie ako my. Sme nad nimi a vieme to regulovať a ovplyvniť.
A preto si myslím, že človek si dokáže hranice komfortnej zóny posúvať, kam chce.
Okrem zlozvykov, čo iné by ste na seba prezradili? Možno niečo, čo o vás ľudia nevedia...
Snažím sa menej rozčuľovať, minimalizovať vonkajšie podnety, ktoré vás vedú k hnevu a iných zbytočných emócii. Tomuto všetkému sa chcem a aj sa snažím vyhýbať. Ak teda sledujem, ako sa stravujem, čo si pozerám na sociálnych sieťach a v podstate všetko, čo robím, tak vždy sa snažím zohľadniť práve tie negatívny podnety, ktoré by prišli a nevšímať si ich. Vypúšťať ich. A takto môžete redukovať všetko škodlivé.
Témou tohto čísla je návrat k svojmu ja, čo človek robí pre seba, aby bol spokojný, vyrovnaný a šťastný. Takže aj vaše nastavenie, mindset je, zrejme podľa toho, čo počúvam, o tom...
Určite. Za uplynulé roky sa snažím byť viac v súlade – byť v spojení sama so sebou, aby som nešla proti sebe. A viete čo je zaujímavé? Že som si uvedomila, že možno je to aj škoda, že som toto neriešila skôr.
Prečo si to myslíte?
Lebo možno by sa mnohé veci v mojom živote stali inak, respektíve by sa nestali vôbec.
Ak človek robí niečo, s čím nie je stotožnený a robí to len pre to, lebo je do toho dotlačený, alebo si myslí, že sa to od neho očakáva, môže to mať potom zlé dôsledky. Preto sa aj ja sama snažím robiť iba to, s čím som stotožnená a vžiť sa do svojej pravdy. Pravda je totiž oslobodzujúca.
"Nie som prelietavý typ, takže v zásade tu istú, už roky. Mám najlepšiu kamarátku od detstva, pracujem v tom istom rádiu 20 rokov a rovnako mám roky tú istú značku kozmetiky, ktorú používam ráno aj večer."
Vy aj veľa cestujete, žili ste v minulosti v Austrálii. Máte ešte nejaké cestovateľské sny, ktoré by ste si chceli splniť?
Vysnívané destinácie? Milujem pláže a more, ale túžim vidieť Škótsko, Island, Nórsko. No a ostrovy Fidži boli pre mňa najvysnívanejšou dovolenkou a tu by som sa dokázala neustále vracať. Na Fidži som zažila najväčší pokoj v duši. Ešte som si splnila sen, keď som bola v Disneylande, vždy som ho túžila vidieť naživo.
K tej Austrálii by som rada povedala, že je to miesto, ktoré ak môžete, určite navštívte. Aspoň raz v živote. Mne to miesto učarovalo, panenská príroda a pláže, miesta človekom takmer nedotknuté.
Nemilujete len cestovanie, fascinuje vás napríklad umenie. Dokonca o vás viem, že na potulkách po svete zvyknete zájsť na výstavy. Vždy ste mali k tomu takýto vzťah?
Vždy som mala blízko k umeniu, predtým to bola ale skôr literatúra a láska k výtvarnému umeniu prišla neskôr. Mám rada klasiku, ale aj mladých a súčasných umelcov. Umelecké diela k vám vysielajú nejaké emócie, majú nás na niečo naladiť, niečo s nami urobiť, nejak nás transformovať. Rovnako to mám aj ja, keď sedím pred nejakým obrazom alebo sochou. Pred niektorými dokážem hodinu sedieť a vnímať tú ich emóciu. Milujem Rembrandta, sochy Rodina. Po mojich potulkách svetom si nenechám ujsť rôzne výstavy v zahraničí a pravidelne chodím na Bienále v Benátkach. Z výstav sa mi páčila fascinácia Salvadora Dalího Sigmundom Freudom či výstava filmov Martina Scorceseho. No a taká, na ktorú nezabudnem, je výstava Stanleyho Kubricka.
A prečo práve táto?
Pretože po nej sa mi zmenilo vnímanie sveta, už som ho nevidela rovnako. Ovplyvnilo ma to.
A slovenskí umelci? Máte svojho favorita?
Áno, je ich viac, ale moja obľúbená je napríklad Ivana Šáteková. Má neskutočný Instagram a páči sa mi, ako ponúka nielen zábavné, ale na druhej strane poučné umenie.
Poďme ešte od umenia k tomu, čo robíte vo voľnom čase. Venujete sa sebe?
Nedávno som povedala, že v rámci životného štýlu a zmien, ktoré robím, vyskúšam metódu Wima Hofa. Skončila som namočená po krk v ľadovej vode a teda tie pocity sú naozaj strašné. (smiech)
"Za uplynulé roky sa snažím byť viac v súlade – byť v spojení sama so sebou, aby som nešla proti sebe."
A nie je táto metóda známa benefitmi a príjemnými pocitmi? (úsmev)
Ale áno, po tých pocitoch, akoby vám prechádzal celým telom elektrický náboj, nakoniec príde aj pocit šťastia a vyplavia sa aj očakávané endorfíny. Takáto procedúra má aj veľa benefitov, pomáha pri strese a imunite.
Pre mňa ako milovníčku horúcej vody a vane to bol dosť šok a adrenalín v jednom. Nie som ani zďaleka človek, ktorý by vyhľadával adrenalínové športy. Metóda Wima Hoffa bola pre mňa v podstate tiež výzva a určitým spôsobom adrenalínový zážitok. Ak som pred chvíľou spomínala posúvanie hraníc komfortu, tak toto je presne ten moment, keď si poviete, že prekonáte nejakú výzvu a na konci si môžete povedať, že ste toho schopná.
Vraveli ste, že si nedávate predsavzatia. Nebránite sa však prekonávať samú seba, prekonávať tie hranice komfortnej zóny. Prezraďte nám na záver rozhovoru, aké výzvy si pre vás rok 2023 pripraví a ktorým z nich by ste určite nepovedali nie?
Netuším, aké výzvy mi rok 2023 prinesie. Radšej dopredu neplánujem, pretože zatiaľ sa mi v živote vždy potvrdilo, že to dopadne aj tak všetko úplne inak. Takže môžem len veriť, že to dopadne dobre. (úsmev)
Za poskytnutie priestorov na fotenie ďakujeme hotelu MAMA´S BOUTIGUE AND DESIGN v Bratislave.