Babsy Jagušák: Som presvedčená, že deti kopírujú hlavne správanie svojich rodičov

O tejto téme sme sa porozprávali aj so známou influencerkou a moderátorkou Babsy Jagušák, ktorá nám prezradila viac o svojich zážitkoch z pubertálnych čias, no zároveň aj to, ako sa pozerá na tému zodpovedného prístupu k alkoholu z pohľadu matky.    

Téma alkoholu je v mnohých rodinách tabu. Napriek tomu podľa prieskumu iniciatívy Rozumne si až 95% ľudí myslí, že práve rodičia by sa mali s deťmi rozprávať o jeho nástrahách. Ako to vnímaš ty, naozaj sú slovenské domácnosti príliš konzervatívne, aby dobrovoľne otvárali takéto témy?

Myslím si, že je akosi zakorenené v našej náture, že pri každej špeciálnej aj menej špeciálnej príležitosti uvítame možnosť pripiť si pohárikom niečoho tvrdého alebo aspoň vínom či pivom. Zároveň sa radi navonok tvárime, že v našich rodinách je všetko v poriadku, že žijeme v harmónii a neriešime žiadne problémy. Toto predstieranie dokonalej kresťanskej rodiny je prítomné v našej DNA už od nepamäti. Pritom vieme, že za dverami sa rodiny často boria s alkoholizmom, domácim násilím, xenofóbiou, homofóbiou a rasizmom. Preto si myslím, že slovenské rodiny sú skôr konzervatívne a radšej sa budú tváriť, že je všetko v poriadku, akoby konfrontovali deti so sebareflexiou. Niekde som dokonca čítala, že dospelí ľudia sa so svojimi deťmi aktívne rozprávajú menej ako 20 minút týždenne, čo je veľmi smutné a frustrujúce. Ak chceme, aby v našej krajine vyrastali sebavedomé, rozumné a zdravé deti, musíme odtabuizovať nielen tému alkoholizmu, ale aj mnohé iné a hlavne sa musíme vymaniť zo zabehnutých spoločenských vzorcov, ktoré nás prenasledujú už niekoľko storočí.

Mala si ty v tejto téme v rodičoch oporu, vedeli ste sa o veciach baviť otvore?

Na mojich rodičov som mala veľké šťastie, pretože s nami vždy jednali veľmi otvorene a v mnohých veciach boli benevolentní. To je taký zaujímavý paradox – čím viac slobody, dôvery a lásky deti dostanú, tým menej majú chuť robiť veci rodičom za chrbtom. Pamätám si, ako mi tatko ponúkal, aby som si dala dúšok z jeho piva, a to som mala možno 13 rokov. Občas som oblizla penu a zistila som, že to nie je nič špeciálne, čo by mi malo v tom veku chutiť. Možno aj vďaka jeho dôvere a otvorenej komunikácii, som ich dobrotu nechcela zneužívať a nesprávala som sa ako rebelská puberťáčka.

Každý z nás si prešiel pubertou a vieme, že je to obdobie, kedy nás lákali zakázané veci. Stretávala si sa v puberte s nátlakom skupiny kamarátov, ktorí by nútili teba alebo niekoho iného z partie piť alkohol?

Vždy som bola veľmi spoločenská a rada som chodievala s partiou kamarátov do mesta. Mali sme v partii aj starších chalanov, ktorí nás nútili, aby sme si s nimi vypili v Sade Janka Kráľa alebo na „Gotku“ z otvorenej fľašky domácej alebo z lacného vína, ktoré kolovali v kruhu. Chodili sme piť do parku, aby to bolo lacné a aby nás z baru nikto kvôli neplnoletosti nevyhodil. Zvykla som si dať pár glgov, klamala by som, keby som tvrdila opak, ale vždy som poznala svoju mieru. Zopárkrát v živote som prišla domov opitá. Práve v týchto situáciách ma rodičia podržali a namiesto vyčítania sa o mňa postarali, aby som sa cítila lepšie. Úplne stačilo, že som sa za seba hanbila sama. Keď sa na to pozerám spätne, tieto intervencie s alkoholom mi s odstupom času prídu ako zbytočné a som veľmi rada, že som sa vždy držala na uzde a nikdy som neprepadla žiadnej závislosti. Pred niekoľkými mesiacmi ma zastihla smutná správa, že môj spolužiak z triedy, ktorý nás pravidelne volával na „záťah“ a ako veľmi mladý sa stal alkoholikom, zomrel na infarkt. Pri takýchto príbehoch si človek uvedomí, že vplyv alkoholu na naše zdravie nemôžeme podceňovať.

Až polovica respondentov sa v prieskume iniciatívy Rozumne vyjadrila, že v súčasnosti je jednoduchší prístup k alkoholu oproti minulosti. Stotožňuješ sa s tým?

Patrím do generácie, ktorá mala podľa mňa tiež ľahký prístup k alkoholu. Dokonca sme v Bratislave poznali pár podnikov, kde nemali problém naliať aj 13-ročným puberťákom. Ako je to teraz vôbec neviem, pretože s mladými ľuďmi nemám až taký intenzívny kontakt. Vo všeobecnosti si ale myslím, že kto si chce nájsť cestu, ako užívať návykové a omamné látky, si ju aj nájde. Je úplne jedno, či je z veľkého mesta, malej obce alebo dediny.

Raz zrejme príde deň, keď otvoríš tému zodpovedného správania sa a prístupu k alkoholu aj so svojou dcérou. Máš predstavu, kedy to bude a ako túto tému uchopíš?

Zrejme by som sa rada inšpirovala výchovou mojich rodičov, ktorí to s nami zvládli parádne. Na druhej strane si ale myslím, že keď sa dieťa dostane do zlej partie ľudí, nepomôže ani veľa lásky a dobrá výchova. Ten vzorec dospievania je veľmi komplikovaný, pretože v ňom zohrávajú úlohu povaha, emócie, spolužiaci, súčasná pop-kultúra, vplyv sociálnych sietí, situácia v rodine a tento koktail každodenných nástrah je ťažké ustrážiť. Pevne verím, že si budeme blízke, aby sme sa spolu vedeli otvorene rozprávať, aby dôverovala môjmu úsudku, aby som mala aj ja pre ňu kopec pochopenia a nechcela som kontrolovať každý jej krok. Mladým ľuďom a ich vkusu rozumiem stále menej a menej, snáď budeme vedieť držať krok aspoň s mojou Izi. Podľa mňa je skvelou prevenciou šport, pravidelné tréningy a disciplína. Väčšinou do letargie upadajú deti, ktoré majú príliš veľa voľného času, a preto začnú myslieť na blbosti.

Mnohé návyky si dieťa donesie z domu, názor či postoj k alkoholu nie je výnimka. Stotožňuješ sa s tým, že dieťa opakuje, resp. napodobňuje správanie rodičov, a teda je naozaj dôležité, ako sa rodičia správajú pred svojimi deťmi?

Som presvedčená, že deti kopírujú hlavne správanie svojich rodičov. Nerada súdim ľudí, ale keď vidím nejaké dieťa ako otrasne sa správa a potom môj pohľad skĺzne na jeho mamu a všimnem si jej postoj v danej situácii, veľakrát do seba skladačka zapadne a ja pochopím, prečo chlapec pľuje na ľudí naokolo a hádže sa o zem. Aj rodičia, ktorí nadávajú, hádajú sa alebo pijú a fajčia v obývačke pred svojimi deťmi, nemôžu čakať, že vychovajú slušných jednotkárov, ktorí si z detstva neodnesú žiadne traumy. Mrzí ma, že veľa detí sa narodí do rodín, ktoré sa o ne nedokážu postarať a vnímajú ich skôr ako bremeno a istý zárobok na sociálnych dávkach. Nie je nič horšie ako vyrastať bez lásky a porozumenia.

Ako si ty predstavuješ dokonalý vzor rodiča?

Dokonalý rodič neexistuje J Ale dobrý rodič by mal byť prísny a priateľský zároveň. Mal by byť pre dieťa autoritou, ale aj hrdinom a kamarátom, keď sa mu chce dieťa zdôveriť. Mal by svojim deťom vyhradiť jasné mantinely, ale mal by im dopriať aj slobodu, aby sa učili na vlastných chybách. Mal by im pochvalou budovať správne sebavedomie, ale nemal by ich velebiť za každú blbosť a vychovať z nich rozmaznaných spratkov. Mal by ich učiť, ako si vážiť ľudí, prírodu a zvieratá. Mal by ich viesť k športu, kultúre a dobrovoľníctvu. Mal si si vedieť priznať chybu a ospravedlniť sa za ňu, ukázať, že nie je bezcitný egotripper, ktorý musí mať vždy posledné slovo. Mal by mať zmysel pre humor a chuť učiť sa nové veci. Mal by byť otvorený názorom mladých ľudí, aby so svojimi deťmi nestratil kontakt.... Ach, tých vecí, čo by mal dobrý rodič mať, je tak veľmi veľa, ale aspoň polovica z nich robí z dospelákov dobrých rodičov.