1. Kto je cudzí človek?
Asi každý rodič hovorí svojmu dieťaťu, že s cudzími ľuďmi sa nemá rozprávať. To ale zďaleka nie je dostatočné objasnenie problematiky. Vysvetlite dieťaťu dôkladne, čo znamená cudzí, najlepšie na názorných príkladoch. Dieťa môže premýšľať inak ako dospelý. "Vysvetlite dieťaťu, že cudzí je aj človek, ktorého stretávate na lavičke pred domom atď.," odporúča inštruktor Modernej sebaobrany Pavel Houdek a dodáva: "Stretol som sa s príbehom uneseného dievčaťa, ktoré nastúpilo k cudziemu mužovi do auta preto, že na ňu zablikalo svetlami. Jej vysvetlenie? Keby ma nepoznal, tak na mňa predsa nebude blikať. "
2. Kedy s cudzím človekom hovoriť?
Bavili ste sa so svojím dieťaťom o tom, čo má robiť, keď sa stratí napríklad v obchodnom centre? Správna odpoveď je osloviť strážnikov či zamestnancov - teda cudzích ľudí. To je samozrejme v rozpore s prvým pravidlom, a preto mu všetko radšej ešte ďalej objasnite. "Vysvetlite svojmu dieťaťu, že existujú cudzí ľudia, ktorí sú dôveryhodní a na ktorých sa môže obrátiť v prípade problému (napríklad keď sa stratí alebo ho bude niekto obťažovať). Medzi nich sa zaraďujú policajti, vodiči MHD v prípade, že nastúpilo do zlého autobusu a podobne, "vysvetľuje rodičom Pavel Houdek pre idnes.cz.
3. Heslo v prípade núdze
Tento bod platí aj pre tých, ktorí si ešte svoje ratolesti zo školy vyzdvihujú sami. Je dobré počítať aj s tým, že z nejakého dôvodu nebudete môcť dieťa zo školy či krúžku vyzdvihnúť. Ak si dieťa nepreberáte priamo od učiteľky alebo vychovávateľky, musí dieťa vedieť, ako spoznať či môže danej osobe dôverovať, že ste ju naozaj poslali vy. Ideálne je samozrejme zatelefonovať. Ale ešte lepšie je dohodnúť si tajné heslo. "Vaše dieťa nesmie nikdy s nikým odísť, pokiaľ mu nepovie stanovené heslo. A to aj keby to bol váš sused alebo kolega z práce, "odporúča Pavel Houdek.
4. Zlých ľudí nemožno poznať podľa výzoru
Nejde práve o príjemnú tému, ale je absolútne nevyhnutná. Rozprávajte sa s dieťaťom otvorene o tom, že existujú aj zlí ľudia, ktorí môžu deti uniesť a spraviť im zlé veci. Vysvetlite im, že to spravidla nie sú otrhaní špinavci, ale pokojne sú to milí, usmievaví ľudia, pekne oblečení, nezriedka ženy. Využiť na to môžete napríklad rozprávku o Snehulienke (postava macochy dokonca mení podobu), Popoluške (opäť pekná a zdanlivo milá macocha a sestry) alebo napríklad o Šípkovej Ruženke (zlá sudička sa vôbec nezdá byť zlá, ale pritom jej chce ublížiť). "Zlých ľudí sa nedá určiť podľa vzhľadu. Môžu číhať a snažiť sa dieťa nalákať aj na miestach plných ďalšími ľudmi. Nepodľahnite preto ilúzii, že dieťa je na rušných miestach v bezpečí, "varuje inštruktor sebaobrany.
5. Najčastejšie triky
Rozdávanie cukríkov pozná každý a varuje pred ním snáď každý rodič. Avšak čo takto starší pán s vodítkom, ktorému utiekol pes a požiada vaše dieťa o pomoc s jeho hľadaním? "Vysvetlite dieťaťu, že pomáhať ľuďom je správne, ale že pokiaľ dospelý požiada o pomoc dieťa, mali by sa mať veľmi na pozore a odísť preč." Ako optimálne riešenie takejto situácie navrhuje naučiť dieťa vetu typu: "Ja som iba dieťa, poproste niekoho dospelého. Môžem vám ho zavolať."
6. Čo robiť v krízovom prípade
Čo keď sa cudzí človek nenechá odradiť naučenou vetou a ďalej na dieťa nalieha, či pristupuje bližšie? Najlepším riešením je okamžite utiecť. Nacvičte s potomkom, ako utiecť (hlavne bezpečne - nie cez cestu alebo železničnú trať) a kam utiecť, teda kde hľadať bezpečné miesto. Môžete navrhnúť policajnú stanicu, školu, škôlku alebo napríklad obchod či poštu, kde sa obráti na zamestnanca o pomoc. V prípade núdzovej situácie by dieťa malo vedieť požiadať okoloidúceho o pomoc, čo je ďalšie „porušenie“ pravidla číslo jeden. Ideálna je opäť naučená veta, napríklad: "Pani, prosím, pomôžte mi. Ten pán ma otravuje, nepoznám ho a bojím sa. Zavolajte prosím políciu. Nechoďte preč. "
Nezabúdajte ani na to, že má vaše dieťa silné pľúca a vie ich poriadne využiť. Práve krízová situácia je moment, kedy prichádza na rad krik. Máme tendenciu deťom odmala kričanie zakazovať, avšak v tejto situácii môže pritiahnuť pozornosť okolia. Samotný krik ale nestačí, pretože mu okoloidúci nemusia prisudzovať väčší význam. Naučte preto dieťa aj to, čo v krízovej situácii kričať: "Pomoc, nechajte ma ... Zavolajte políciu" atď.
Ak všetky tieto body s dieťaťom preberiete, môžete byť trochu pokojnejší, pokiaľ bude na ceste zo školy alebo z krúžku domov. Venujte im pozornosť aj vo chvíli, keď bude dieťa chodiť v skupinke ďalších detí. Výučba bezpečného správania by ale pre dieťa nemala byť stresová, jej zmyslom nie je ho vystrašiť a privodiť mu nočné mory. Najlepším pomocníkom vám preto budú rozprávky, najrôznejšie scénky a hry.
"Dieťa nechceme strašiť. Pokiaľ s ním nacvičíte už spomenuté postupy formou hier a scénok, ktoré ho budú baviť, je oveľa väčšia šanca, že si ich zapamätá a že v reálnej situácii adekvátne zareaguje, "dodáva na záver Pavel Houdek.
