V týchto dňoch ide ďalší ročník detí prvýkrát do prvej triedy. V čom vidíte najväčšie úskalia prechodu z materskej do základnej školy?
Tých zmien je viac. Jedna z nich je, že sa zásadne mení režim - nielen samotného dieťaťa, ale celej rodiny. Do školy sa musí chodiť pravidelne. Nedá sa týždeň chodiť a potom zostať týždeň doma. Deťom i rodičom pribudnú povinnosti, rodina sa musí viac zaujímať o to, čo dieťa v škole robilo. Dôležité je vedieť dieťa motivovať. Rodičia sa musia snažiť, aby dieťa na tento prechod "nalákali". Mnoho rodín bohužiaľ dieťa školou tak trochu straší: "Počkaj v škole, tam budeš musieť počúvať." Rodina by mala s dieťaťom o škole hovoriť, rozprávať spomienky, ale samozrejme len tie pekné. Takmer každý prváčik sa väčšinou prirodzene do školy teší, pretože to je niečo nové. My by sme to tešenie mali podporovať, nie v ňom vyvolávať strach.
Ale čo keď sa dieťa zmeny obáva? Ako s ním majú rodičia pracovať?
Pred začiatkom školského roka si s dieťaťom môžu prejsť cestu do školy, ísť sa na školu pozrieť, zistiť, kto s ním bude chodiť do triedy, či tam je nejaký kamarát. Prípadne sa dohovoriť s rodinou kamaráta a ísť v prvý školský deň spoločne. Nechať, aby sa dieťa samo podieľalo na výbere oblečenia, ktoré si na seba vezme prvý deň. Nechať ho vybrať kvet alebo kornútok so sladkosťami, poprípade darčeky pre kamarátov. Vybrať spoločne školské pomôcky. Chybou je, keď rodič všetko nakúpi a zariadi bez dieťaťa, píše idnes.cz.
Ako by mal prebehnúť samotný prvý školský deň?
Rodičia by si mali zabezpečiť dostatok času, ideálne je vziať si dovolenku. Aj celý prvý školský týždeň by sme si mali zariadiť voľnejší pracovný rozvrh, pretože dieťa chodí do školy len na jednu, dve, tri hodiny. Je dôležité, aby s ním rodičia začiatok školského roka mohli naozaj prežívať, aby mali čas v pokoji prísť do školy a zo školy domov, zároveň sa rozprávať. Rodina by mala dieťaťu poskytnúť pocit istoty, bezpečia a hlavne čas. Keď dieťa pocíti pokoj zo strany rodičov, tak i ono samo sa upokojí. U niektorých detí sa občas objavia slzičky - aj to k tomu patrí a dá sa to zvládnuť.
Prvý deň môžeme poňať naozaj slávnostne, tak, že dieťa odprevadí mamička, otecko a napríklad aj starí rodičia. Rodina si to dokumentuje, fotí, natáča. Spoločne potom môžu ísť do cukrárne alebo na obed. Alebo si prváčik môže pozvať kamarátov na záhradu a urobiť záhradnú oslavu. Tých spôsobov je viac a ide o individualitu dieťaťa, o to, čo má rado, k čomu inklinuje, určite ho nenútiť do ničoho, čo by mu nebolo príjemné.
Kde rodičia v tomto období robia najčastejšie chyby?
V tom, že podcenia prípravu prvého školského dňa. Chybou býva náhlenie, alebo zaspia, vzniká nervozita. Ideálne je všetko v pokoji pripraviť, vrátane napríklad kútiku, kde má školák svoje veci a učebné pomôcky.
Čo by dieťa pri vstupe do prvej triedy malo ovládať? Odporúčate napríklad, aby ho rodičia učili písmená?
Nie, v žiadnom prípade to nie je nutné. Samozrejme ak sa dieťa o písmená alebo číslice zaujíma samo, netreba jeho zvedavosť potláčať. Rodičia by mali u dieťaťa rozvíjať to, čo v ňom je, ale nijak to nesiliť, napríklad tým, že sa ho budú snažiť naučiť čítať ešte pred vstupom do základnej školy. Dieťa sa to bude učiť s ostatnými. Zmyslom predškolského vzdelávania nie je vyrovnávať výkony jednotlivých detí, ale vyrovnať ich vzdelávacie šance.
Ktoré zručnosti a vedomosti by teda dieťa malo ovládať pri vstupe do prvej triedy?
O tejto téme sa veľa diskutuje. Povedala by som, že nemôžete vymenovať zoznam presných znalostí, ktoré by dieťa malo mať. Každé je iné a inak dozrieva. Štartovacia úroveň je tak rozmanitá, učiteľ s tým musí vedieť pracovať a rodič by si mal byť tiež toho vedomý. Podľa mňa sú ďaleko dôležitejšie iné veci: dieťa by si malo veriť. Malo by vedieť riešiť problém-poradiť si, keď niečo nevie, keď sa napríklad stratí.
Tieto veci učiteľky v materských školách sledujú a ak sa im niečo nezdá, tak väčšinou spolupracujú s rodičmi a myslím, že aj rodičia sami sa v súčasnej dobe veľmi zaujímajú, ako je ich dieťa zrelé a pripravené do školy. Súčasné predškolské vzdelávanie by malo dieťaťu uľahčovať nielen jeho vzdelávaciu, ale aj životnú cestu. Ideálne je, keď sa rodičia dieťaťu venujú, keď sa s ním rozprávajú, čítajú, keď mu dajú priestor pre voľnú hru a pohyb. Musí mať aj čas na relaxáciu - to neznamená, že by malo poobede spať, ale odpočinok by mať malo.
Nutnosťou je zrejme určitá samostatnosť - vedieť sa obliecť, obuť, dôjsť na záchod...
Samozrejme, samostatnosť k tomu patrí. Ale neznamená to, že budeme dieťa testovať, či si vie zaviazať šnúrky. To sa dá vyriešiť tým, že mu dáme topánky na suchý zips. Ide skôr o zručnosť postarať sa sám o seba, vedieť si v spolupráci s rodičmi pripraviť veci do školy. Ide nielen o samostatnosť v sebaobsluhe, ale aj o sociálnu samostatnosť, lebo z dieťaťa sa stáva školák.
Vývojom predškolákov a prváčikov sa zaoberáte už niekoľko rokov. Menia sa podľa Vás deti nejakým spôsobom? Idú súčasnej generácii niektoré veci lepšie alebo horšie než generáciám minulým?
Deti, alebo skôr ich prejavy sa v niektorých ohľadoch menia, pretože sa mení celá spoločnosť. Každá generácia je iná. Súčasné deti sú zvedavejšie, je v nich podporované vyjadrovanie vlastného názoru a majú veľa informácií. Perfektne ovládajú mobilné telefóny a tablety, nikto ich to nemusí učiť. Majú viac informácií a väčší rozhľad. Na druhej strane majú menej času a priestoru pre voľnú hru a voľný pohyb. Nie je už bežné, aby sa len tak hrali na ulici ako predtým. O to sú dnes ochudobnené, čo je zrejme dané strachom i životným štýlom rodín. Veľakrát sa nevedia s istotou pohybovať vo voľnej prírode, sú nemotornejšie. Určitý rozdiel teda vidím vo fyzickej zdatnosti. Dlhodobým trendom je tiež rast telesnej výšky a skoršia biologická dospelosť. Určité kľúčové aspekty detstva sa ale nemenia. Malé deti sú stále hravé, dôverčivé a dobrosrdečné - nechcú ublížiť druhému.
Zmenil sa časom aj prístup rodičov?
Určite. V súčasnej dobe rodičia dopredu premýšľajú o budúcnosti, kariére aj vzdelávacej dráhe dieťaťa. Ďaleko viac sa zaujímajú, kam dieťa pôjde, či je škola úspešná, aké záujmové krúžky ponúka, či ponúka voliteľné predmety a tak ďalej. Veľakrát má rodič už v prvej triede predstavu, kam chce dieťa nasmerovať, čo môže byť nebezpečné, pretože potom dieťaťu mnohokrát vnucuje svoje prípadné neúspechy. Je dobré, keď rodič rešpektuje, že dieťa je individuálne, nemal by sa ho snažiť manipulovať do niečoho, čo mu je cudzie. A nemal by reorganizovať jeho čas.
Keď dieťa nastúpi do školy, malo by mať stále čas na hranie, snívanie, takzvané "ničnerobenie". Keď príde zo školy, potrebuje si samozrejme oddýchnuť. Niektorí rodičia majú ale tendenciu dieťaťu rozplánovať čas tak, že má školu, potom školskú družinu a následne krúžky. Ale už nezostáva čas na hranie, na rozprávanie s rodičmi. To je nebezpečné. Samotný nástup dieťaťa do školy je totiž časovo, ale aj fyzicky a psychicky náročný. Myslím, že v tom čase dieťaťu stačí jeden záujmový krúžok.
Čo by ste odkázali rodičom tohtoročných prváčikov?
Aby sa spolu s deťmi tešili na začiatok školského roka, aby to brali ako začiatok niečoho nového. A aby si tento okamih užili, pretože to veľmi rýchlo utečie a človek sa potom už vracia len k spomienkam. Rodičom a deťom by som priala, aby na seba mali dostatok času, a to nielen prvý školský deň.
