Koľko času je pre deti pred obrazovkou ešte primerané?Dreamstime
StoryEditor

Deti pred obrazovkou: Okolo je toľko elektroniky, že je prakticky nemožné, aby sa jej vyhli

25.07.2022, 09:00
Mama a rodina

Mobil, tablet, televízia, počítač alebo herná konzola. Deti majú okolo seba toľko elektroniky, že je prakticky nemožné, aby sa neocitli pred obrazovkou. Koľko času je však ešte primerané, a kedy už treba zbystriť pozornosť?

Určite ste to už zažili. Potrebujete niečo rýchlo uvariť alebo vás čaká pracovný telefonát, a tak svojmu dieťaťu samy strčíte do ruky mobil, prípadne ho posadíte pred televíziu, aby sa zabavilo a vy ste mali chvíľku pokoja. Vyhnúť sa v dnešnej dobe pri výchove elektronickým zariadeniam je prakticky nemožné. Neznamená to zákonite, že majú len negatívny vplyv, všetko však závisí od miery.  „Je nutné povedať, že pokiaľ dieťa trávi čas pred obrazovkou a používa technológie, ktoré sú už prirodzenou súčasťou nášho sveta, mal by byť tento čas vyvážený s pobytom na čerstvom vzduchu, pohybom alebo športom,“ vysvetľuje na úvod psychologička Petra Arslan Šinková. Vyrátať „screen time“ si každý rodič môže podľa veku svojich ratolestí: „Deti do 2 rokov by nemali mať obrazovku žiadnu. Deti v predškolskom veku menej ako hodinu denne a deti v školskom veku a dospievajúci okolo 2 hodín za deň.“ Pri týchto číslach zrejme gro mamičiek zistí, že v ich rodine je to výrazne viac. Netreba sa hneď báť, že vychováte malého závisláka. Do hry vstupujú aj ďalšie faktory. „Je dôležité, či je dieťa pred obrazovkou denne alebo len niektoré dni,“ hovorí psychologička a ponúka ešte jeden vzorec na výpočet hodín, ktoré sú ešte únosné: „Niektorí odborníci hovoria, že týždenný súčet času v hodinách strávených pred monitorom by nemal presiahnuť dvojnásobok veku.“  

Vedeli ste, že...? Zásadný rozdiel, či dieťa posadíte pred počítač, televízor, alebo mu dáte do ruky mobil, prípadne hernú konzolu, nie je. „Negatívny vplyv na mozog dieťaťa vzniká v závislosti od svetla a zvukov. Rušivejšie pôsobia neustále sa meniace obrazy a zvuky. Nepriaznivo vplýva aj nevhodný obsah. Ale čo sa týka času stráveného pred monitormi, je potrebné všetky obrazovky sčítať dokopy, bez ohľadu na to, o akú formu alebo zariadenie ide,“ hovorí Arslan Šinková.  

Škôlkarom vytvorte návyky

„Niekedy sú rodičia prekvapení, že sa dá nájsť pomerne jednoducho aj iná činnosť malému dieťaťu v predškolskom veku namiesto toho, aby sme ho zamestnávali mobilom alebo nejakou obrazovkou,“ hovorí psychologička o škôlkaroch, ktorí ešte skôr než dokážu čítať, často dokonale ovládajú prepnutie reklamy na internete. Niet divu, ak sú zvyknutí na telefóne či v televízii pozerať rozprávky sami, zatiaľ čo rodičia potrebujú priestor pre seba, na prácu alebo domácnosť. Pritom je vhodné dieťa už od malička zapájať do domácich prác, varenia a upratovania. „Okrem toho, že sa budú rozvíjať u dieťaťa rôzne schopnosti, bude cítiť, že ho berieme vážne, dôverujeme mu a budujeme tak jeho sebavedomie. Samozrejme, je to vždy s ohľadom na jeho vek a schopnosti,“ apeluje odborníčka. Hoci príležitostné pozeranie akéhokoľvek typu obrazovky nezaškodí, sú situácie, kedy je to vyslovene škodlivé, pretože sa u detí v predškolskom veku budujú návyky. A tie im, ako rodičia, určite chceme odovzdať čo najlepšie a najzdravšie: „V žiadnom prípade neodporúčam obrazovku pri jedle alebo pri zaspávaní. Vedie to k zlým návykom a negatívne ovplyvňuje stravovanie aj spánok,“ dvíha varovný prst Petra Arslan Šinková a dodáva, že moderní rodičia prestávajú deťom spievať a čítať, keď ich ukladajú večer do postele.

Tip odborníčky: Namiesto hrania s modernými technológiami zapájajte deti do chodu domácnosti. Budujete tak jeho sebavedomie.

Vedeli ste, že...? Sú k dispozícii štúdie, ktoré hovoria, že obrazovky negatívne ovplyvňujú napríklad rozvoj reči. Aj koordinácia oka a ruky pri bežnej hre ako je kreslenie či písanie sa nerozvíja pri pozeraní na monitor rovnako, pohyb oka je iný.   

Virtuálny svet školákov

Mohli ste mať akokoľvek pevne nastavený režim a striktne trvať na čase, ktorý vaši potomkovia strávia online, no pandémia všetko zmenila. Školopovinné deti za posledné dva roky potrebovali počítač a pripojenie na internet ako svoj pracovný nástroj. Ak by sme sa riadili tým, koľko môžu v tomto veku tráviť pred obrazovkou, už len dištančné vyučovanie by ďaleko prekročilo limit. Ani po ňom sa však zaklapnutie notebooku nekonalo. „Deti aj po návrate do škôl preferovali trávenie voľného času pri obrazovkách namiesto toho, aby sa stretli s rovesníkmi vonku. Začali viac používať sociálne siete a hrať online hry, kde si vytvorili virtuálny svet priateľstiev,“ hovorí psychologička a jej slová potvrdzuje istý americký prieskum, v ktorom sa až 85 percent rodičov priznalo, že ich potomkovia trávia s modernými technológiami alarmujúco veľa času. Pre porovnanie, pred koronakrízou sa takto vyjadrilo len 8 percent respondentov so školopovinnými deťmi. „To, že deti počas online učenia začali tráviť viac času pred obrazovkami, posunulo akési hranice a pravidlá v mnohých domácnostiach. Je však na nás dospelých, aby sme sa spoločne s deťmi dohodli, a aby mali program adekvátne vyvážený inými aktivitami,“ upozorňuje Petra Arslan Šinková a otvára tak tému nás – rodičov. Nielen naše dcéry a synovia utekajú do virtuálneho sveta. Žijeme v ňom aj my, a ak to chceme zmeniť, začať treba od seba: „Môžeme očakávať, že ak máme my dospelí celý deň v ruke telefón, dieťa to od nás odpozerá ako normálny vzorec fungovania.“ 

Rozoznajte závislosť

To, ako deti trávia čas pred obrazovkou, môže byť rôzne. Od pozerania videí, cez aktivitu na sociálnych sieťach až po hranie hier. Nie, že by jedno bolo bezpečnejšie ako druhé, ale podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je napríklad závislosť od online hier od roku 2018 oficiálnou diagnózou a patrí medzi psychické poruchy. Pri každej závislosti sa však spája viacero faktorov, ktoré ovplyvnia to, či jedinec bude alebo nebude závislý. Rizikové je obdobie puberty, kedy rodičia strácajú kontrolu nad tým, ako ich potomstvo trávi čas. Aké sú ďalšie predpoklady k závislosti? „Ide predovšetkým o deti, ktoré majú citlivejšiu nervovú sústavu, nemajú dostatok záľub, pohybu, správnu životosprávu a obvykle nemajú dobrý vzťah s rodičmi. Často unikajú z reálneho sveta do virtuálneho, ktorý im ponúka to, čoho sa v skutočnom živote nedočkajú – rýchlu odmenu bez väčšej námahy, množstvo virtuálnych priateľov, uznanie, prevahu a moc, ak v hre získajú napríklad bohatstvo a peniaze. Dobrým vzťahom s dieťaťom a zdravým záujmom oň výrazne eliminujeme aj vznik patologických javov a duševných chorôb.“

Ak by závislosť bola prípad aj vášho dieťaťa, pripravte sa, že „odvykačku“ absolvujete spolu s ním. „V takýchto prípadoch je predovšetkým potrebná psychoterapia a poradenstvo nielen pre dieťa, ale aj pre jeho rodičov a blízkych,“ upozorňuje Petra Arslan Šinková a menuje príznaky. 

Podľa psychologičky by rodičia mali zbystriť pozornosť predovšetkým, ak:

  • Dieťa prestali baviť iné činnosti a aktivity
  • Je šťastné len keď sa hrá
  • Hrá sa na úkor jedla a spánku
  • Stráca záujem o reálnych priateľov
  • Pokiaľ sa nemôže hrať je nervózne až agresívne
  • Má časté zmeny nálad, je depresívne
  • Má problémy so spánkom, trpí únavou
menuLevel = 2, menuRoute = magazin/mama-a-rodina, menuAlias = mama-a-rodina, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
13. august 2022 00:19