Šušľanie, račkovanie, nesprávna výslovnosť u detí je v posledných rokoch čoraz častejším problémom. Jojko, prvá detská televízia v slovenčine, vysiela už od roku 2017 reláciu RAPOTÁČIK, v ktorej sa malí diváci môžu hravou formou zoznámiť s chybičkami vo výslovnosti. Sprevádza ňou logopedička Lucia Palugyayová, PhDr., naslovovzatá odborníčka.
Ako ste sa dostali k povolaniu logopedičky?
Vždy som mala rada deti. Už ako malá som vyhlásila, že budem učiteľka v škôlke. Neskôr, keď už som ňou bola a rozmýšľala som ešte nad vysokou školou, páčila sa mi logopédia. Dnes som šťastná, že som logopédka, deti sú úžasné bytosti a každý deň s nimi zažívam množstvo zážitkov.
Rodičia a deti vás poznajú z televízie Jojko, kde v skutočnosti pôsobíte?
Pôsobím v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva, v Inštitúte detskej reči v Bratislave. V tíme je nás 10 logopedičiek a každá sa venuje istej oblasti logopédie. Venujeme sa deťom s oneskoreným alebo narušeným vývinom reči – ranej intervencii, deťom so zajakavosťou, bilingválnym deťom, deťom s nesprávnou výslovnosťou, deťom v predškolskom a aj školskom veku, ktoré už majú alebo sú ohrozené vznikom špecifických porúch učenia.
Máte pocit, že detí s chybami reči pribúda alebo je to porovnateľné, povedzme, s obdobím spred 10 rokov?
Pribúda a vyplýva to aj z výskumov a zo štatistík. Na druhej strane však pribúda aj množstvo kvalitných diagnostických a skríningových nástrojov, vďaka ktorým vieme v deti s potenciálnym rizikom včas identifikovať, a teda im aj poskytnúť včasnú intervenciu.
Od čoho závisí a čo najviac ovplyvňuje správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí?
Je to viacero faktorov. Do určitej miery vplýva na vývin reči genetika, ale aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Na správnu výslovnosť môžu vplývať faktory ako zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, časté nádchy, soplíky, alergie, zlý zhryz.
Je dobré naučiť dieťa čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Naučiť ho správne smrkať a dýchať nosom. Nedá sa však povedať, že aj keď všetky tieto zásady rodič dodrží, poruchy výslovnosti sa neobjavia. Môže to byť totiž aj napríklad pomalšie dozrievanie fonematického sluchu – schopnosti dieťaťa počuť nenápadné rozdiely medzi hláskami.
Od akého vekového obdobia je potrebné „si robiť starosti“, že reč dieťatka sa nevyvíja správnym smerom a je potrebné navštíviť odborníka?
Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 – 70 slov.
Neskôr, medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení, treba navštíviť logopéda. A čo sa týka artikulácie, tak v 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Ak ich však ešte nevie správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda. Súčasné trendy smerujú k terapii aj vo výslovnosti čo najskôr, často už aj okolo tretieho roka.
Článok pokračuje na ďalšej strane