Na smrť sa nedá pripraviť
Jej manžel podľahol ťažkej chorobe v júli 2015. Od zistenia ochorenia bojoval dlhých desať mesiacov. Hoci to Lucia prežívala celé s ním od začiatku až do konca, na jeho smrť nebola pripravená. „Veľa ľudí mi tvrdilo, že som to musela tušiť a čakať. To sú strašné hlúposti. Na smrť milovaného muža sa totiž nedá pripraviť. Ani v najhoršej situácii som si ju nepripúšťala. Aj napriek ťažkej chorobe bola pre mňa smrť môjho manžela veľkým šokom,“ vraví sympatická žena. Dlhé mesiace išla doslova na zotrvačnosť. Nemohla spať, no nemohla ani smútiť. Kvôli dcérke sa nemohla opúšťať, no ani brať antidepresíva, ktoré jej vnucovali lekári. „Neviem si predstaviť ako by som sa pod vplyvom liekov starala o Laru. Nemala som čas na smútok. Musela som riešiť veci, zo dňa na deň som si musela začať hľadať zamestnanie. Samozrejme, že som večer bývala smutná, plakávala som, ale musela som sa problémom postaviť čelom, neľutovať sa a nesťažovať sa,“ tvrdí dnes. Lucia Forman verí, že to osud zariadil tak, aby všetko bolo, ako má, a že dcérka Lara bola v tom období ešte veľmi malá. „Ak by sme mali dcérku oveľa skôr, bolesť nad stratou Dávida by bola dvojnásobná. Takto som peklo prežila len ja a Lara bolo od toho ako-tak oslobodená,“ myslí si mladá žena, ktorá konečne začína žiť a tešiť sa z pekných vecí.
Na smútok je najlepšia práca
Lucia Forman patrí medzi najznámejšie slovenské vdovy. O svojom boji hovorila za manželovho života a nemala s tým problém ani po jeho smrti. Každý sa skrátka so smútkom vyrovnáva inak a ona sa o ňom rozhodla hovoriť. Po tom, ako Dávid navždy odišiel z jej a z dcérinho života, nasledovala krutá realita. Lucia súrne potrebovala robotu, aby sa mohla postarať o malú dcérku. Pomocnú ruku jej podal Bratislavský samosprávny kraj, kde už dlhšie obdobie funguje ako hovorkyňa. Ako sama vraví, každý deň ju obohacuje o nové skúsenosti, zážitky z rôznych oblastí. Dokonca objavila krásne zákutia a miesta v kraji, o ktorých netušila. V práci bola hodená hneď „do vody“ a kolegovia sa k nej správali priateľsky. Nikto ju tam neľutoval, a tak jej to vyhovuje dodnes. „Práve na ľútosť som bola extrémne alergická. Neznášala som, keď mi niekto povedal, že som chúďatko. Iní zase vraveli, že ma obdivujú. Mohli byť radšej ticho. Mohli radšej prejaviť empatiu. Byť vedľa človeka aj bez slov a napriek tomu ho vedieť podporiť je podľa mňa najlepšie. Takých ľudí viem zrátať na prstoch jednej ruky,“ tvrdí s odstupom. „Nemám rada, keď sa ľudia starajú do vecí iných, sledujú, závidia a nedoprajú. O čo ľahšie by sa žilo, keby sme to tu nemali, ale zase, na druhej strane, asi by bola nuda (smiech).“ Lucia miluje šport a venovala sa aj predcvičovaniu vo fitku. Po udalostiach však začala cvičiť až po roku. Šport je pre ňu veľkým relaxom a ako hovorí, cvičí kvôli tomu, aby sa mohla najesť. Nie je zástancom diét, ale normálneho vyváženého stravovania, a v pohode si dopraje aj koláčik a v lete je milovníčkou zmrzliny. Miluje prechádzky, pobyt v prírode, je to pre ňu doping. Aktuálne sa vrátila aj k predcvičovaniu. Mučí baby v ženskom fitku formou tabaty. Sama sa snaží vyhradiť si čas pre športové aktivity niekoľkokrát do týždňa, napríklad ráno, keď malá ešte spí, alebo po práci s vernou parťáčkou Larou. „Chcem ukázať aj druhým ženám, že netreba sedieť niekde v kúte. Čo by mi to dalo, keby som sa nemohla pozrieť dcére do očí, že som nič neurobila a len smútila. Chcem byť pre ňu pozitívnym človekom. Snažím sa byť vďačná za každý jeden deň a z každého jedného dňa chcem vyťažiť absolútne maximum.“
Dôležité je žiť
Bývalá moderátorka, ktorá sa stále venuje aj moderovaniu rôznych akcií, si dokáže vychutnať voľný čas, šport či kávu s priateľkami. Veľmi rada cestuje po Slovensku, do Talianska a tento rok bola s dcérkou aj v Portugalsku. „Niekto tvrdí, že sa s malými deťmi nedá cestovať. V mojej takmer štvorročnej Lare mám veľkú parťáčku, spoločné cestovanie a zážitky nás skrátka bavia a je úžasné sledovať, ako potom malá rozpráva všetkým naokolo, ako letela lietadlom, čo jedla, čo videla, jednoducho tie jej rozžiarené očká sú pre mňa tou naj odmenou,“ hovorí s úsmevom. Lucia Forman tvrdí, že nás formujú práve zážitky, ktoré nám nikto nevezme. Je podľa nej dobré, keď vidíme aj život v zahraničí či v inej kultúre, niekedy si totiž až potom uvedomíme, čo máme, prehodnotíme priority, potom si aj viac vážime veci a podobne. Miluje rôzne krajiny, ale Taliansko je jej srdcovka cez jedlo, kultúru, mestá, more, históriu, ľudí a nedá dopustiť na ich módu. Zbožňuje ich štýl. Rada sa pekne oblieka, vytŕča z davu a nemusí byť od hlavy po päty označkovaná, i keď aj ona sama má svoje obľúbené značky. Teší sa, že ju na spoluprácu oslovujú rôzne obchody, ktoré môže reprezentovať a byť inšpiráciou pre iných. Zo šoubiznisu celkom nezmizla, Luciu môžete často stretnúť na rôznych módnych prehliadkach, ktoré si užíva. „Snažím sa všetko v živote robiť najlepšie, ako viem,“ hovorí na záver. Už sa dokáže usmievať viac ako pred vyše dvomi rokmi...