Už nie sú cudzie
Pri otázke, či človek dokáže ľúbiť adoptované dieťa rovnako ako vlastné, Katka nezaváha ani chvíľu. „Určite áno, lebo naše deti sú naše vlastné, už nie sú cudzie. Moji rodičia majú okrem našich báb aj biologické vnúčatá. A keby si sa spýtala ich, nerozumeli by otázke. Ľúbia ich najviac na svete, všetky rovnako,“ rozpráva Katka s manželom, ktorým Adelka s Alenkou zmenili život. „Naše baby sú cigošky – ako im my hovoríme. S tým, samozrejme, súvisí to, že sú neuveriteľne energické a hlučné. Stále a všade spievajú, tancujú a nevedia rozprávať potichu. My sme si už na to, samozrejme, zvykli. Ale pri adopcii rómskych detí treba byť na to pripravení,“ hodnotia sa rodičia, ktorí niekedy rozmýšľajú, čo bez rozkošných dcér kedysi robili.
Najľahší pôrod
Strach z adopcie je prirodzený. Hlavne pri prvom dieťati, keď človek nevie, do čoho ide. „Niekedy, keď nás ľudia kontaktujú a chcú sa opýtať na adopciu, zavoláme ich k nám. Aby videli naše deti naživo a uverili, že si nevymýšľame, keď o nich hovoríme, že sú naozaj úžasné. Vo svojom okolí máme viacero párov, ktoré sme motivovali alebo inšpirovali. V adopcii celkovo, ale aj v tom, aby sa nebáli zobrať si rómske deti. Každý z nich nám dal nakoniec za pravdu. Nielen, že to je v pohode, ale že deti, ktoré si zobrali, by nemenili za nič na svete,“ hovorí Katka usmievajúc sa nad tým, že mala najľahšie pôrody na svete, „hotové“ deti a bez prebdených nocí.
