shutterstock.com
StoryEditor

Keď ochorie celá rodina. Na tieto infekčné ochorenia si dajte pozor!

14.01.2021, 14:00
Mama a rodina
Ovčie kiahne, rotavírusy, infekcie dýchacích ciest… Ak váš drobec prinesie domov infekčné ochorenie, často sa s ním potrápi celá rodina. Najmä vtedy, ak ho vy sami v detstve neprekonáte. V dospelosti môže často spôsobiť zdravotné komplikácie.
  • Ovčie kiahne, mumps, ružienka, rubeola: Patria medzi ochorenia, ktorých prekonaním nadobúdame celoživotnú imunitu. No sú prípady, keď priebeh môže byť naozaj problematický až dramatický. Najbežnejšie v detskom veku sú kiahne, ktoré bežne potrápia všetky deti v rodine, ale aj dospelých, ktorí nákazou neprešli v detstve. Očakávať ich môžete práve v škôlkarskom období, no drobec môže nakaziť aj školáka, ktorý ich ešte nemal.

  • Parazity: Ich typy sú dané zemepisným rozšírením a majú typický spôsob prenosu. U nás je to najmä mrľa detská a detská populácia u nás je ňou doslova premorená. Deti si ich prenášajú medzi sebou – hrou, dotykom, škrabaním sa a neustálym dávaním si rúk do úst. Preliečiť sa po potvrdení mrle detskej musí celá najbližšia rodina a v rovnakom čase. A potom menej častá, ale stále prítomná, je škrkavka.
  • Ochorenia gastroenterálneho traktu: Sú spôsobené nevhodnými potravinami, kolektivizáciou stravovania, jedením polotovarov či nepasterizovaných syrov a mlieka (zväčša kozieho). Patrí sem aj rotavírus (najčastejšie sa vyskytuje po prudkom ochladení napr. v lete), aj napríklad salmonelóza či iné bakteriálne ochorenia, napríklad Camphylobacter.
  • Streptokokové angíny: Sú časté v lete, sprevádzajú ich veľké bolesti v krku, horúčka a bolesť hlavy. Zaberajú na ne len antibiotiká.

  • Bakteriálne infekcie: Spôsobujú ich pneumokoky alebo atypické baktérie ako chlamýdie a mykoplazmy.
  • Meningokoky: Sú veľmi nebezpečné a útočia práve na malé deti a adolescentov. Nástup je prudký – ostré bolesti hlavy, horúčky, kŕče, vracanie. Typické sú prejavy na koži vo forme tzv. sufúzií, malých podkožných modriniek. Môžu spôsobiť sepsu (otravu krvi), zápal mozgových blán a často aj úmrtie. Pri tomto ochorení ide vždy o náhle, život ohrozujúce ochorenie.
  • Bežné vírusové ochorenia: Vyskytujú sa najmä počas skorej jari. Antibiotiká na ne neúčinkujú, preto sa netreba ponáhľať s ich podávaním ani ich vyžadovať od lekára. Je potrebné počkať, znižovať teplotu, dieťa je vhodné niekedy opakovane vyšetriť. Patrí sem napríklad aj infekčná mononukleóza spôsobená vírusom Epstein-Barovej a začína sa vyvíjať u detí pred tretím rokom. Najviac ohrozenou skupinou sú adolescenti.
  • Laryngitída – zápal hrtana: Môže mať infekčný aj neinfekčný pôvod. Postihuje každú vekovú kategóriu. U mladších detí môže postupovať závažnejšie a opuch spôsobí problém s dýchaním. Vďaka očkovaniu už nemávame ochorenie na laryngitídu spôsobenú baktériou Haemophillus influenzae typu B, ktorá mala vážny priebeh a stávalo sa, že skončila aj smrťou dieťatka.

Budovanie imunity
S každým ochorením sa náš ľudský organizmus vyrovná lepšie, ak má vybudovanú dobrú imunitu. Tá sa buduje už od útleho detstva, vlastne už v maternici matky. Základom silnej imunity je vyvážená strava, dostatočný prísun vitamínov zo stravy, otužovanie, pobyt na čerstvom vzduchu a pravidelný pohyb. U detí aj dospelých. U maličkého dieťaťa je to najprv o dojčení, potom o postupnom zavádzaní správnej výživy. Imunita sa však buduje aj tak, že dieťa úzkostlivo nechránime pred baktériami a nedržíme ho v umelo sterilnom prostredí. „Do istej miery je potrebné, aby sa telíčko dieťaťa postupne začalo stretávať s bežnými baktériami z okolia. Odpoveďou organizmu môže byť bežné, nie vážne ochorenie, ktoré imunitu v skutočnosti posilňuje. Imunita sa zvyšuje aj tým, že sa stretáva s infekciami,“ hovorí pediatrička MUDr. Špániková. Niektoré deti podľa nej bývajú chorľavé aj preto, že sa predčasne dostali do kolektívu, napríklad skôr nastúpili do predškolského zariadenia. „Často sa stretávam s tým, že keď dieťa nie je pripravené vstúpiť do kolektívu z fyzickej ani z psychickej stránky, opakovane býva choré. Ak je to možné, dieťa by malo do kolektívu z tohto dôvodu vstupovať až po treťom roku života. Je však potrebné pripraviť sa na to, že možno zo začiatku bude častejšie choré. Vtedy je dôležité nechať ho doma. Platí pravidlo, že koľko dní je dieťa choré, tak dlho by ešte malo ostať doma. Ak je choré sedem dní, ďalších sedem by malo ostať v domácej starostlivosti mimo kolektívu,“ radí pediatrička. Mnohí rodičia to však podceňujú, nedodržiavajú odporúčanú karanténu a chodia s dieťaťom medzi ľudí – napríklad na nákup do obchodu alebo na návštevu – neuvedomujúc si, že nedoliečené a stále infekčné dieťa môže napríklad nakaziť tehotnú ženu a pre jej bábätko to môže mať fatálne dôsledky.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/mama-a-rodina, menuAlias = mama-a-rodina, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
19. apríl 2024 17:49