Šušľanie, račkovanie, nesprávna výslovnosť u detí je v posledných rokoch čoraz častejším problémom. Jojko, prvá detská televízia v slovenčine, vysiela už od roku 2017 reláciu RAPOTÁČIK, v ktorej sa malí diváci môžu hravou formou zoznámiť s chybičkami vo výslovnosti. Sprevádza ňou logopedička Lucia Palugyayová, PhDr., naslovovzatá odborníčka.
1. Ako ste sa dostali k povolaniu logopedičky?
Vždy som mala rada deti. Už ako malá som vyhlásila, že budem učiteľka v škôlke. Neskôr, keď už som ňou bola a rozmýšľala som ešte nad vysokou školou, páčila sa mi logopédia. Dnes som šťastná, že som logopédka, deti sú úžasné bytosti a každý deň s nimi zažívam množstvo zážitkov.
2. Rodičia a deti vás poznajú z televízie Jojko, kde v skutočnosti pôsobíte?
Pôsobím v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva, v Inštitúte detskej reči v Bratislave. V tíme je nás 10 logopedičiek a každá sa venuje istej oblasti logopédie. Venujeme sa deťom s oneskoreným alebo narušeným vývinom reči – ranej intervencii, deťom so zajakavosťou, bilingválnym deťom, deťom s nesprávnou výslovnosťou, deťom v predškolskom a aj školskom veku, ktoré už majú alebo sú ohrozené vznikom špecifických porúch učenia.
3. Máte pocit, že detí s chybami reči pribúda alebo je to porovnateľné, povedzme, s obdobím spred 10 rokov?
Pribúda a vyplýva to aj z výskumov a zo štatistík. Na druhej strane však pribúda aj množstvo kvalitných diagnostických a skríningových nástrojov, vďaka ktorým vieme v deti s potenciálnym rizikom včas identifikovať, a teda im aj poskytnúť včasnú intervenciu.
4. Od čoho závisí a čo najviac ovplyvňuje správnu výslovnosť a čistotu jazykového prejavu u detí?
Je to viacero faktorov. Do určitej miery vplýva na vývin reči genetika, ale aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Na správnu výslovnosť môžu vplývať faktory ako zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, časté nádchy, soplíky, alergie, zlý zhryz.
Je dobré naučiť dieťa čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Naučiť ho správne smrkať a dýchať nosom. Nedá sa však povedať, že aj keď všetky tieto zásady rodič dodrží, poruchy výslovnosti sa neobjavia. Môže to byť totiž aj napríklad pomalšie dozrievanie fonematického sluchu – schopnosti dieťaťa počuť nenápadné rozdiely medzi hláskami.
5. Od akého vekového obdobia je potrebné „si robiť starosti“, že reč dieťatka sa nevyvíja správnym smerom a je potrebné navštíviť odborníka?
Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či nám rozumie jednoduché otázky, či má záujem o interakciu s dospelým alebo inými deťmi. Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných, trojslovných kombináciách, začínať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 – 70 slov.
Neskôr, medzi 3. a 4. rokom, ak rodič eviduje v reči dieťaťa chyby v gramatickej stránke reči, slovnej zásobe, porozumení, treba navštíviť logopéda. A čo sa týka artikulácie, tak v 4 rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí. Dieťa ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky L a R. Ak ich však ešte nevie správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda. Súčasné trendy smerujú k terapii aj vo výslovnosti čo najskôr, často už aj okolo tretieho roka.
6. Odkedy deti opravujeme a korigujeme ich výslovnosť, od akého veku si uvedomujú, čo od nich chceme?
V domácom prostredí by som odporúčala korigovať výslovnosť dieťaťa od cca 3,5 – 4. roku. Nenásilnou formou, samozrejme. Tak, že po dieťati zopakujme, čo povedalo, so správnou výslovnosťou a môžeme aj danú hlásku zvýrazniť. Ak je ochotné, môže po rodičovi aj opakovať, ak nie, nenútime ho. Nemalo by to veľký efekt. Ak si rodičia nie sú istí výslovnosťou dieťaťa, je dobré sa poradiť s logopédom. Určite ich usmerní a poradí, ako na to.
Existuje viacero efektívnych terapií založených na hre a počúvaní napríklad slov, ktoré sa líšia len jednou hláskou, tu je dôležité vedenie logopéda, ale deti pracujú s rodičmi doma.
7. Ktoré hlásky či slovné spojenia robia detičkám pri výslovnosti najväčšie problémy?
Najčastejšie je to výslovnosť sykaviek – hlások s, c, z a š, č, ž. Deti ich môžu do určitého veku zamieňať, ale ak to robia ešte aj po 4. roku, určite by som odporučila navštíviť logopéda. A aj vtedy, ak pri ich výslovnosti vkladajú jazýček medzi zuby.
Ďalej sú to hlásky L a R. Ich správna výslovnosť sa osvojuje až medzi poslednými, ale taktiež, ak ich dieťa ešte nevie správne vysloviť medzi 4. a 5. rokom, je dobré vyhľadať logopéda.
8. Často majú s čistou výslovnosťou problémy aj deti, ktoré nastupujú do školy. Má zmysel navštíviť logopéda? Dá sa nesprávna výslovnosť odstrániť aj v tínedžerskom veku?
Určite to má zmysel, dokonca by som to považovala za nevyhnutné. Problémy s artikuláciou sa totiž môžu neskôr odzrkadliť aj v škole, pri osvojovaní si pravidiel pravopisu a správnej techniky čítania. Nesprávna výslovnosť sa dá odstrániť v akomkoľvek veku. Klientmi sa môžu stať aj dospelé osoby. Ibaže čím je dieťa staršie, tým dlhšie sa nesprávna výslovnosť fixuje, a teda potrebuje väčšiu dávku motivácie. A práve tú často v tomto veku stráca.
Pokiaľ je dieťa malé, túto úlohu zastávajú rodičia. Oni musia s dieťaťom precvičovať úlohy, ktoré dostali od logopéda. Čím viac precvičujú, tým je efekt terapie lepší.
10. Čoraz viac detí vyrastá v dvojjazyčných domácnostiach alebo navštevujú jasle, škôlku s cudzím jazykom. Má to vplyv na výslovnosť slovenského jazyka?
Nemalo by to mať vplyv na výslovnosť ani na vývin reči. Bilingválne deti majú vo vývine reči a výslovnosti určité špecifiká, avšak ako dieťa rastie, dokáže bez problémov rozlíšiť jazyk prostredia a plynulo sa mu prispôsobiť. Ak sa aj vyskytnú problémy pri výslovnosti slovenského jazyka, terapia je rovnaká ako u monolingválnych detí.
11. Ak dieťa chodí do cudzojazyčnej škôlky, má sa doma s matkou rozprávať v materinskom jazyku alebo v cudzom?
Určite by som odporúčala materinský jazyk. Ak by sa rodič rozhodol používať iný jazyk ako materinský, mal by ho ovládať na úrovni rodeného hovoriaceho. Pre dobré osvojenie jazyka je nevyhnutné, aby dieťa prichádzalo do kontaktu s bohatou slovnou zásobou a so správnymi gramatickými konštrukciami, vďaka ktorým si buduje kvalitné jazykové zručnosti. Ak by rodič používal jazyk, ktorý nie celkom dobre ovláda, nemusí poskytnúť dieťaťu správne jazykové vzory. Do určitej miery sa môže používať v domácom prostredí jazyk škôlky alebo školy, spievať si pesničky, učiť sa riekanky, ale vo všeobecnosti by mali rodičia komunikovať s dieťaťom takým jazykom, ktorý ovládajú najlepšie.
12. Venujete sa aj problémom so zajakávaním? Ako vzniká a je ťažké sa ho zbaviť?
V rámci centra sa moje kolegyne venujú deťom so zajakavosťou. Intenzívne individuálne a skupinovo pracujú nielen s deťmi so zajakavosťou, ale tiež s ich rodičmi. V posledných rokoch je zajakavosť považovaná za neurofyziologickú poruchu so silným genetickým podkladom, z čoho vyplýva, že ide o celoživotný problém. Existuje však skupina detí v ranom veku, u ktorých prejavy zajakavosti odznejú. Napovedajú o tom aj čísla výskytu zajakavosti 5 % v detskom veku a dospelej populácii je to už len 1 %. Dnes sa dá určiť, u ktorých detí bude zajakavosť pretrvávať, avšak nevieme úplne predpovedať, ako sa bude naozaj zajakavosť vyvíjať u konkrétneho dieťaťa, keďže to závisí od mnohých skutočností.
Ak by som mohla odporučiť krásnu knihu preloženú už aj do slovenčiny, ktorá vysvetľuje nové pohľady na zajakavosť, poskytuje všetky potrebné informácie a je určená rodičom, starým rodičom a všetkým, ktorí sa stretávajú vo svojom okolí so zajakavosťou – je to knižka od P. Schneidera a A. Kohmäschovej Čo môžem robiť, ak sa moje dieťa zajakáva.