Názory našej spoločnosti na to, kedy by sa dieťa malo zbaviť plienok, sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia bola "v móde" prísna ruka rodičov i vychovávateľov a rovnako sa pristupovalo aj k otázke vylučovania. Rodičia preto boli inštruovaní, aby s deťmi začali nácvik už predtým, ako začnú samé chodiť a aby sa držali veľmi prísneho režimu, píše idnes.cz.
Podľa nich rodičia mali donútiť deti k úplnej pravidelnosti vo vylučovaní a ak sa im to nedarilo, nastúpili nadávky a fyzické tresty. Jeden manuál vydaný v Amerike dokonca nabádal rodičov k tomu, aby dieťaťu pravidelne vkladali do konečníka kúsok mydla, pokiaľ nebude vylučovať samo. Po druhej svetovej vojne sa pohľad na podobný spôsob výchovy zásluhou mnohých psychológov zmenil, pretože začali poukazovať na možné negatívne dôsledky spôsobené nutkaním k vylučovaniu. Medzi ktoré patrili najmä nočné pomočovanie a odmietanie "chodenia na veľkú" zo strany detí.
Od skorého nácviku používania toalety sa teda ustúpilo, ale ako podotýka Gwen Dewar na stránke Parenting Science, vedci si spojili zlé metódy so zlým načasovaním. Ide pritom o dve rôzne otázky. Metódy by vždy mali rešpektovať osobnosť dieťaťa a jeho osobnostnú a motorickú vyzretosť, tresty ani ponižovanie rozhodne nepomôžu. Ale kedy je teda ten správny čas?
Bez plienky už po pár mesiacoch
Skorý nácvik používania nočníka a toalety rozhodne nemusí dieťa nijako poškodiť, ak sa rodičia uchýlia k metódam, ktoré nebudú dieťa trápiť a zbytočne stresovať. V mnohých častiach Afriky, Ázie alebo u amerických indiánov praktizujú tzv. bezplienkovú metódu a vedci zatiaľ nepreukázali, že by deti boli týmto štýlom nácviku nejako poškodené.
Rodičia sa tak okolo tretieho (niekedy ihneď po pôrode, niekedy až šiesteho) mesiaca veku bábätka začnú sústrediť na jemné signály (väčšinou ide o typické pohyby a grimasy), ktoré dieťa vydáva, ak pociťuje potrebu.
Akonáhle tieto signály zaznamenajú, potom dieťa nechajú vycikať napr. do nočníka (samozrejme ho ešte musia držať), umývadla alebo jednoducho na zem. Zakaždým pritom urobia nejaké typické gesto alebo zvuk, ktoré si potom bábätko spojí s vyprázdňovaním. Dieťa sa podľa priaznivcov tejto metódy veľmi skoro naučí rozpoznávať tento signál a dokáže moč alebo stolicu krátkodobo zadržať, kým nedostane od rodičov zelenú v podobe signálu.
V prvom roku už bez plienky
Vek okolo jedného roka bol aj u nás v časoch komunizmu celkom bežný k odnaučeniu používania plienok - najmä preto, že deti už vedia samostatne sedieť a často chodili do jaslí. Tento vek môže byť vhodný, ale u aktívnych batoliat môže byť problém to, že objavujú čaro chôdze a je im zaťažko vysedávať na nočníku. Na druhú stranu odborníci neodporúčajú, aby dieťa na nočníku trávilo desiatky minút, ale skôr aby sa pokúšalo vyprázdniť v pravidelných intervaloch, alebo ak bude mať rodič pocit, že to práve potrebuje.
Medzi rokom a rokom a pol je každopádne vhodná doba na to, aby rodičia začali dieťa na to pripravovať. Napríklad deťom vykresliť spodnú bielizeň ako znak "veľkého chlapca či dievčaťa".
Bez plienky v dvoch rokoch
Mnoho rodičov dnes čaká na to, až bude ich dieťa vykazovať známky toho, že je na nočník či záchod už pripravené. To sa prejavuje napríklad záujmom o to, čo sa deje na toalete a o nosenie spodnej bielizne, rovnako ako schopnosťou stiahnuť si nohavice alebo vydržať v suchu aspoň dve hodiny. Rodičia ale rozhodne nemusia len trpezlivo čakať, najlepšie je deti v týchto záujmoch podporovať.
Pred začatím nácviku môžu rodičia ponechať nočník na niekoľko dní na hranie, napríklad s bábikami alebo plyšákmi vymýšľať rôzne situácie - keď plyšák cíti, že sa mu chce na záchod, ako ide na záchod, stiahne si nohavice, po skončení potreby spláchne a umyje si ruky. Môžete nasimulovať aj možnú nehodu a vysvetliť dieťaťu, že sa to môže stať a nikto sa na neho preto nebude hnevať.
S plienkou v troch aj štyroch rokoch?
Najmä v USA a Veľkej Británii dnes už nie je až taká výnimka, ak má plienku ešte trojročné alebo dokonca štvorročné dieťa. Ich rodičia často tvrdia, že čakajú práve na známky toho, že je ich dieťa "prichystané", ale neuvedomujú si, že môžu ich príprave sami významne pomôcť. Učiteľky v škôlkach a školách si navyše často sťažujú, že ide najmä o pohodlnosť rodičov.
Neskorší nácvik zvykov ohľadom vypudzovania navyše neprináša dieťaťu žiadne výhody, ale skôr možné problémy. Dieťa si už zvyklo na plienku a nevenuje tak pozornosť svojim telesným signálom, často mu nie je ani nepríjemné nosiť ťažkú pocikanú plienku. To ale môže vyvolať vyššie riziko zaparenín aj vznik niektorých infekcií. Okrem toho v staršom veku sa môžu pridať komplikácie v podobe testovania rodičovskej trpezlivosti a boja s autoritami. Nehody sú potom náročnejšie na upratovanie, pretože väčšie dieťa má väčší objem močového mechúra a jeho moč viac zapácha, čo komplikuje upratovanie prípadných nehôd. V pokročilejšom veku sa navyše predškolák môže kvôli plienke stať terčom posmechu ostatných detí.
Ak sa rozhodnete začať nácvik na toaletu, myslite v každom veku na niekoľko dôležitých bodov: dieťa musí byť zdravé (nemalo by trpieť hnačkou alebo zápchou ani inou chorobou) a v rámci možností v kľude (nie počas náročnej zmeny ako je nástup do škôlky, sťahovanie alebo príchod súrodenca alebo keď sú práve vo fáze odporu k autoritám). Postupujte v pohode, na dieťa sa pre nehody nehnevajte a nekričte na neho a naopak sa ho snažte namotivovať pozitívne. A samozrejme nečakajte zázraky na počkanie, ale obrňte sa trpezlivosťou.
