Ako vyzerajú Vianoce v príbytku dvoch výtvarníkov?
No, ja mám na Vianoce veľkú úchylku (smiech). Strašne rada vyzdobujem byt, stále niečo nové nakupujem. Máme úplne gýčový vianočný stromček. Staré retro vianočné ozdoby, ešte z môjho detstva, doplnené o všetko možné, čo som pokúpila po trhoch a bazároch. Čiže na ňom máme všetko od veveričiek, vtáčikov po všelijaké krásne, vyparádené, trblietavé gule. Vianoce prežívam intenzívne a zdobím všetko. Aj obyčajné izbové kvety, lustre. Začnem tesne pred Vianocami, ale vyzdobené to máme dlho, lebo Marek má rád túto moju vianočnú výzdobu a chce si ju poriadne užiť. Cez rok zas žijeme minimalizmom, ktorý dopĺňajú živé kvety, kytice, ktoré mi Marek každý týždeň kupuje.
Máte už po toľkých rokoch aj nejaké vlastné tradície?
My jedlo úplne neprežívame, ja mám obidvoch synov vegetariánov, čiže musím vymýšľať každý rok nejaké špeciálne menu. Mali sme už všelijaké suši, vegetariánske fašírky a nejaké takéto vymýšľance. Zásadne nevarím a nepečiem podľa receptu, improvizujem. Takže je to prekvapenie pre celú rodinu, čo budeme jesť. Ale nevadí. Starší syn, ktorý žije v Prahe, už s nami posledné roky na Vianoce nebol. Keď bol covid, jeho fotku sme si vytlačili a prilepili na tenisovú raketu. Mali sme ho akože prísediaceho (smiech) pri vianočnej večeri. Prvé Vianoce máme u nás doma a máme ich veľmi skoro. Jeme okolo štvrtej, potom sa stretávame u mojej mamy, kde je aj moja sestra, ktorá príde so svojou rodinou zo Záhrebu. Tam máme druhú večeru, už klasickú s rybou a so zemiakovým šalátom.
Vy ste s Marekom spolu od strednej školy...
Áno, je to šialené... Marek tvrdí, že si ma vybral podľa môjho úžasného, chichotavého smiechu a hlasu. Počul ma niekde na chodbe a povedal si – ona má výborné zvukovomalebné prejavy. On mal vtedy inú, ja iného, začali sme najprv ako kamaráti, ale potom sa to zlomilo.
Máš v takomto stabilnom vzťahu potrebu tráviť čas aj sama?
Kedysi som mala rada výlety s kamarátkami, sem-tam som si s nimi vyrazila. A potom, pred piatimi rokmi, som mala zdravotné problémy a odvtedy som taká nejaká zabrzdená, mám takú potrebu všetko zažívať s Marekom.
Neviem to pomenovať, asi je to prepojené so strachom, ktorý som vtedy cítila, a teraz chcem, aby sme boli všade spolu. Takže aj Marek, keď chce vyraziť niekam sám, počúva: ty ma akože chceš nechať doma? (smiech). Ale vo všedné dni netrávime spolu veľa času, máme rituál, že ráno zájdeme do kaviarne, dáme si raňajky a potom sa rozdelíme. On ide do svojho sveta, ja do svojho, sme spolu zas večer. To máme radi divadlo, kino, často sa vídame s kamarátmi.
V tejto dobe, keď sa každé druhé manželstvo rozvádza, cítite od okolia, že vás uznáva?
No určite áno, niektorým je to čudné, že sme spolu tak dlho...
... že už máte vo svojom okolí aj páry, ktoré sa rozpadli.
Máme takých kamarátov a potom je to ťažké, lebo to fungovanie s nimi je zrazu náročnejšie. Ako žena mám, samozrejme, vždy bližšie k žene, ale vieš, každý ti povie svoj pohľad, prečo sa to stalo, vypočuješ jedného, niekedy aj druhého a prídeš na to, že pravda je niekde v strede. Ale máš pravdu, toto nie sú veselé situácie.
Aké rady dávaš v rámci vzťahov svojim synom?
Nedávam, vôbec. Miško a Max majú tiež dlhodobé vzťahy. Čiže nemáme v dome každú chvíľu niekoho iného na zoznámenie. Vyzerá to tak, že vedia, čo robia, majú rozumné názory, nemám vôbec potrebu im nejako radiť a vychovávať ich v tomto smere.