Žijete v Barcelone, sledujete Slovensko. Aké najčastejšie chyby vidíte? Čo robia Slováci a Slovenky zmätočne?
U pánov je to najčastejšie správna dĺžka kravaty, a tu nejde o samotnú dĺžku kravaty, ide o to, či je kravata správne uviazaná. Kravata má zakrývať opasok – to znamená, že sa končí nie nad horným okrajom, ale dolným okrajom opaska. Siahať by mala presne po dolnú hranicu spony opaska – toto je najčastejšie faux pas u pánov aj verejných činiteľov či politikov. Potom nasleduje farba kravaty.
Lebo farbou môžete komunikovať ďalšie dôležité veci – aj o tom je etiketa, o neverbálnej komunikácii, keď farbou kravaty komunikujete, kam patríte. Napríklad, že ste súčasťou istého korporátu. Alebo tým, že si dáte kravatu vo farbe loga danej firmy, môžete vyjadriť úctu a akceptovanie spoločnosti, ktorú na svojej pôde prijímate. Pozor tiež na topánky, na ich farbu, pretože hnedé topánky, aj keď sú krásne, šnurovacie, sú absolútne nevhodné na večerné príležitosti po 18. hodine. A nakoniec to najdôležitejšie – topánky musia byť vždy čisté a vyleštené!
Pre dámy platí, že najčastejšou chybou je dĺžka sukne. Musíte si uvedomiť, že v biznis priestore, ale aj na pódiu by sukňa mala byť po kolená alebo tesne pod kolená, pretože keď si sadáte, sukňa sa dvíha.
Keď máte sukňu krátku a prednášate, následne si idete sadnúť a sukňa sa „povytiahne“, vy neviete odkontrolovať jej reálnu dĺžku ani to, ako to vyzerá z hľadiska, a je to naozaj ošemetná situácia. Dámy sa ošívajú, nevedia, ako si majú sadnúť, sukňu si stále sťahujú dole,čo je nielen nepohodlné, ale aj veľmi neprirodzené. Oblečenie by vás malo podržať, istiť.
Viem, že veľmi veľa žien zápasí so silonkami. Či sú nevyhnutné, na akú príležitosť, akej farby...
Prvé pravidlo je, že v mesiacoch, ktoré majú „r“ aj v slovenčine, MÔŽEME nosiť silonky. Potom treba dávať pozor na to aké. Počas dňa by nemali byť čierne, aj keď sme v biznis prostredí. Čierne patria na večer, podvečer – od 18., 19. hodiny – záleží na krajine. Veľmi dôležitá je aj hrúbka siloniek, mali by byť jemné – 15 DEN je ideálna hrúbka, aj menej, podľa príležitosti, ale v zásade platí, a asi tam smerujete aj vy, že na večerné príležitosti silonky nie sú povinné. Nie je to nutnosť a už vôbec nie – to by som nazvala priam etiketový infarkt – lesklé či trblietavé.
To v žiadnom prípade!
Nakoniec, všimnite si, že dámy z kráľovských rodín nikdy nenosia pančuchové nohavice – silonky, skutočne takmer nikdy, ani na večerné príležitosti, ak nejde o dlhú večernú róbu a je k nej nevyhnutná silonka tmavej farby.
Čo všetko by sme mali zohľadňovať, keď si vyberáme outfit na večernú príležitosť?
Prvým dôležitým faktorom, ktorý na Slovensku ešte veľmi neregistrujeme, je, že dress code musí byť na pozvánke. Ďalšou dôležitou záležitosťou je, že dress code sa odvíja od dress codu muža! To znamená, že dáma prispôsobuje outfit mužovi, a nie naopak. Nemôže byť muž v smokingu a dáma príde v krátkych kokteilkách. Alebo opačne, muž nie je v obleku, ale len v nohaviciach a košeli alebo biznis obleku a dáma je vo večernej dlhej toalete, lebo jej sa to tak páči.
To je faux pas! Pár musí byť vecne oblečený rovnako. Potom si všímame nielen to, kde sa to organizuje a aká je pointa, posolstvo večera, ale aj to, kto sme na tom podujatí my. Je iné byť hostiteľom, iné moderátorom, partnerom či sponzorom, alebo len hosťom. Aj toto je dôležité zohľadniť.
Keď sme hostiteľom, je fajn posolstvo večera zvýrazniť aj oblečením. Pretože prvá je vizualita, neverbálna komunikácia. Keď sa prenesieme do kráľovských rodín, keď kráľ a kráľovná prijímajú na galarecepcii hostí, tak hneď vieme určiť, ajkeď by sme ich nepoznali, že je to kráľ a kráľovná a že sú hostitelia večera.
Ako sa nosí kabelka?
Kabelka sa vždy nosí na ľavej strane, rovnako ako sa nosia brošne na ľavej strane, čo vychádza z etikety, keď sa pri srdci na ľavej strane nosia aj medaily a ocenenia. Kabelka sa nosí v ľavej ruke preto, aby ste pravú ruku mohli podávať, a ani listové kabelky, aj keď majú retiazku, sa nenosia na retiazke na pleci ako „saláma v špajze“, nevešajú sa, nosia sa tiež v ruke. Ďalší obrovský mýtus je, že žena sedí na pol zadku na stoličke a za ňou je kabelka. Nie! Kabelka, ani listová, nepatrí ani na stôl, ani na stoličku – veď prečo by dáma nemohla pohodlne sedieť a oprieť sa počas trojhodinovej večere, však? Kabelka sa odkladá na zem. Listová na kraj alebo okraj operadla – podľa typu stoličky.
Má etiketa aj v tomto nesmierne sa meniacom svete stále zmysel a budúcnosť?
Určite áno, pretože etiketa nám nemá v niečom brániť, má nám pomáhať, aby sme sa cítili pohodlnejšie a komfortnejšie. My berieme slová etiketa a protokol ako niečo zastarané, niečo, čo je obmedzujúce, ale keby sme žiadne normy, ktorými sa riadime po celý deň, nerešpektovali, svet by nemohol normálne fungovať. Napríklad, všetci vieme, že na červenú stojíme a na zelenú ideme. Keby sme to nerešpektovali a išli na červenú, lebo sa nám chce a naša individualita by mala byť videná, asi by to nebolo úplne v poriadku. Takže sú to nejaké normy a odporúčania, ale sú tu preto, aby nám pomohli, nie aby nás obmedzovali, a je dobré si ich vedieť prispôsobiť podľa situácie, firmy, kultúry.
Pre niektoré kultúry je etiketa jednoducho nesmierne dôležitá, pre iné už menej, a keď to ovládame, vieme sa tomu prispôsobiť. Ázijská etiketa aj protokol, napríklad podávania vizitiek, je veľmi dôležitou súčasťou života, a keď to neovládate a nerešpektujete, veľmi ťažko s nimi môžete vychádzať a robiť biznis.