Móda je prchavá, štýl je večný. Poznáme však rozdiel medzi nimi?
V skutočnosti je to oveľa jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Štýlom môžeme jednoducho nazvať veci, ktoré sa nám páčia. Veci, v ktorých sa cítime dobre a majú v sebe už časť našich prežitých príbehov. Uvedomili ste si niekedy, že oblečenie, ktoré vlastníte, prežilo s vami dôležité chvíle v živote? Prvé rande, vystúpenie dieťaťa, dovolenku či ranné kávy s výhľadmi? A či chceme, alebo nie, je to tak. Štýl je naša osobnosť ako celok, naše názory, hodnoty aj postoje. Oblečením vyjadrujeme svoju osobnosť a to komunikujeme svetu. Ale aj móda je prospešná, keď vieme, ako ju využiť vo svoj prospech.
Žijeme však v časoch, keď je všetko možné, všetko je na dosah. Priznám sa, rada pozorujem ľudí a často si uvedomím, ako štýl či spôsob obliekania dokáže s nami komunikovať...
Aj ja milujem pozorovať ľudí. Každý z nás vie, čo je to prvý dojem, a ja mám odpozorované, že je to celková energia, ktorá z človeka ide. Môže byť draho a dobre oblečený alebo v obyčajnom bielom tričku a potrhaných džínsoch. A viete, v čom je rozdiel? V pocite, ktorý vo mne vyvolá. Jednoducho, či mu to uverím alebo nie. Či to, aký je človek a osobnosť, komunikuje aj svojím oblečením.
Za všetko môže tzv. limbický mozog, ktorý je intuitívny a nie je prepojený s centrom reči. On rozhodne, či veríme/neveríme ešte skôr, ako človek stihne o sebe niečo povedať. Ak je človek v bielom obyčajnom tričku spokojný sám so sebou, budeme to na podvedomej úrovni vnímať rovnako. Na strane druhej, ak človek v drahom obleku klame, mozog to vyhodnotí ako nedôveryhodné. Môžeme síce všetko, ale v dôležitých veciach treba veriť svojim pocitom viac ako vizuálu.
Čo si na ľuďoch, možno častejšie ženách, ako prvé všimnete vy?
Predtým to bolo určite oblečenie a celkové vystupovanie – reč tela, mimika či gestá. Čím viac sa venujem štýlu, tým viac si uvedomujem, že je to o energii, ktorá zo ženy ide. V tých istých šatách môže byť jedna žena oslnivá a zaujať ma, iná môže pôsobiť nevýrazne. Vo výsledku rozhodne vyžarovanie a energia.
To, čo však má človek oblečené, nemusí v zásade odzrkadľovať aj to, kým naozaj je.
Presne tak! Preto je prvý dojem pravdivý. Len nie vždy sme ochotní uveriť mu. Ale aj to je v poriadku, človek sa učí empiricky. Každá jedna máme osobnosť a oblečením komunikujeme, kto sme vnútri. Nie to, kým by sme podľa niekoho mali byť. A že niekto raz povedal, že ženy by mali nosiť sukne? Neviem, kto to bol, ale dodnes sa naňho za to hnevám. Nosme, čo máme rady. Verme si. To je celá alchýmia štýlu.
Možno farby či kusy oblečenia považovať aj za akúsi masku, ktorú rady využívame?
Keď sme pri farbách, mám fantastické zistenie. V roku 1903 dánsky vedec Finsen získal Nobelovu cenu za fototerapiu. Zistil, že 70 percent farby sa vstrebe do tela a lieči ho. Vyliečil tak lupus. Takže či v to veríme, alebo nie, farby nás liečia. Červená podporuje stabilitu a ženské orgány, žltá žalúdok a napríklad biela farba obsahuje celé spektrum farieb. Čierna je farba, ktorá prirodzene vytvára bariéru.
Väčšina biznisových dress codov je tmavá. Telo v daný deň presne vie, akú farbu potrebuje. Ja nikdy svoje klientky nevediem k tomu, aby nejaké farby nenosili. Naopak, povzbudzujem ich k noseniu tej, ktorú v danom období intuitívne volia. Pamätám si, ako mi volá dobrá kamarátka so slovami: „Stojím v obchode a ten žltý kašmírový sveter veľmi chcem, ale ja žltú nenosím.“ Kúpila si ho a pol roka ho prala a nosila dokola. Prechádzala mimoriadne ťažkým životným obdobím a jej telo potrebovalo optimizmus a nádej, že všetko dobre dopadne. Dopadlo.
