Odovzdanie korunovačného jablka - Ako ďalšie bude Karolovi III. odovzdané korunovačné jablko. To mu odovzdá anglikánsky arcibiskup z Armaghu. Následne ho však kráľ znova odovzdá arcibiskupovi a jablko bude umiestnené späť na oltár.
Odovzdanie korunovačného prsteňa – Nasledovať bude odovzdanie korunovačného prsteňa.
Odovzdanie korunovačnej rukavice – Kráľ následne dostane korunovačnú rukavicu, ktorú si sám oblečie na pravú ruku.
Korunovačné žezlá - S nasadenou rukavicou nastane čas, aby Karol III. dostal dve žezlá, ktoré sú spojené s korunováciou – panovnícke žezlo s krížom a panovnícke žezlo s holubicou. Tie majú symbolizovať kráľovu autoritu a kráľovu duchovnú úlohu. S ich odovzdávaním budú pomáhať aj waleský arcibiskup a škótsky primas.
Korunovácia – Až teraz dôjde na samotnú korunováciu. Pri tej arcibiskup z Canterbury vloží na Karlovu hlavu korunu svätého Eduarda. Pri tejto príležitosti prednesie rovnakú modlitbu, aká zaznela aj pri korunovácii kráľovnej Alžbety II. Slávnostnú chvíľu zakončí prevolanie „Boh ochraňuj kráľa“.
Fanfára – Korunováciu oslávi fanfára. Organizátori korunovácie sa rozhodli použiť tú, ktorú zložil Richard Strauss pôvodne pre Viedenskú filharmóniu. Po korunovácii sa zároveň na dve minúty rozoznejú zvony na Westminsterskom opátstve. Na záver zaznejú delové salvy. V Londýne budú znieť z Toweru, naprieč Britániou sa však budú odpaľovať slávnostné salvy na všetkých čestných odpaliskách, na Gibraltári a Bermudách a čestné salvy budú odpaľovať aj lode Kráľovského námorníctva, ktoré budú v čase korunovácie na mori.
Požehnanie – Královi sa následne dostane požehnanie od všetkých vrcholných predstaviteľov kresťanských cirkví v Británii.
Chválospev O Lord, grant king a long life – Požehnanie zakončí krátky chválospev. Jeho melódiu zložil Thomas Weelkes a textom sú verše Žalmu 61.
Usadenie na trón - Po korunovácii a požehnaní si Karol III. bude môcť sadnúť na trón. Na ten ho uvedie arcibiskup z Canterbury.
Hold anglikánskej cirkvi - Akonáhle Karola III. usadí na trón, zloží mu arcibiskup z Canterbury hold v mene celej anglikánskej cirkvi.
Hold kráľovskej krvi - Po arcibiskupovi pred svojho otca predstúpi aj William, ktorý ako princ z Walesu kráľovi sľúbi svoju vernosť.
Hold ľudu – Následne sa slová znovu ujme arcibiskup z Canterbury, ktorý vyzve všetkých, ktorí tak chcú urobiť, aby sľúbili vernosť novému kráľovi. Potom, čo tak všetci, ktorí chcú, urobia, zaznie krátka fanfára, po ktorej dôjde k prevolaniu „Boh ochraňuj kráľa“.
Chválospev Confortare - Potom, čo kráľovi všetci, ktorí o to stoja, vzdajú hold, nasleduje chválospev Confortare od skladateľa Henryho Walford-Daviesa. Ten bol pôvodne zložený pre korunováciu Jiřího V. v roku 1911, textovo potom vychádza z Prvej knihy kráľovskej v Biblii.