Princezná Margaret bola ako jedna z mála členiek kráľovskej rodiny predstavená verejnosti až pomerne neskoro. Prvýkrát ju britský ľud videl až na svadbe strýka v čase, keď mala mladšia sestra kráľovnej Alžbety štyri roky. Dovtedy kolovali chýry o tom, že s princeznou nie je čosi v poriadku a že je pravdepodobne hluchonemá. Ako sa však ukázalo, boli to len nepodložené fámy a Margaret bola presným opakom - dieťaťom, ktoré milovalo pozornosť a užívalo si ju plnými dúškami.
O veselej povahe Margaret svedčia aj zápisky bývalého kráľa, jej otca. Ten svoje dcéry opísal ako to najdôležitejšie v jeho živote a zatiaľ čo Alžbeta bola v jeho očiach vzornou pýchou, mladšie dievčatko bolo synonymom radosti a šťastia. Tieto vlastnosti však sestre kráľovnej nevydržali dlho...
Nešťastná láska, nešťastné mravy
Princezná bola mimoriadne citlivá. Smrť svojho otca znášala veľmi ťažko a viaceré zdroje uvádzajú, že už vtedy bola pod drobnohľadom lekárov. Napriek tomu, že pôsobila ako skala, bola naviazaná na svoju rodinu a zo dňa na deň akoby stratila oporu. Hneď na to, ako jej milovaný otec zomrel, sa totiž jej sestra stala oficiálnou kráľovnou, čím mala čoraz menej času na Margaret, ktorá ju považovala za najlepšiu priateľku.
Netrvalo to dlho, keď prišiel ďalší zlom - a to v podobe nešťastnej lásky rovno z kráľovského dvora. Princezná sa totiž zamilovala do ženáča, konkrétne do Petra Townsenda, o 15 rokov staršieho kontrolóra jej matky. Ten sa kvôli princeznej rozviedol, no svadbu neschvaľoval kráľovský dvor, ktorý leteckého dôstojníka prevelil do inej krajiny. Napriek žiadosti o ruku tak Margaret svojmu milému nikdy nepovedala áno. Aj to bol podľa viacerých odborníkov jeden z dôvodov, prečo sa jej správanie zo dňa na deň zmenilo.
Článok pokračuje na ďalšej strane