Slovenská kultúrna scéna sa lúči s výnimočnou osobnosťou. Vo veku 94 rokov navždy odišla herečka Želmíra Kačková, ktorá viac ako štyri desaťročia rozdávala svoj talent, energiu a lásku k umeniu na javisku Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Jej život bol príbehom vernosti divadlu, umeleckej vytrvalosti a mnohých nezabudnuteľných hereckých postáv.
Smutná správa zasiahla divadelný svet začiatkom novembra. Želmíra Kačková zomrela v utorok 3. novembra 2026. Informáciu o jej úmrtí potvrdila rodina pre tlačovú agentúru TASR. Odišla umelkyňa, ktorá patrila k výrazným predstaviteľkám povojnovej generácie slovenského herectva.
Z malebnej obce až na veľké divadelné javisko
Želmíra Kačková, rodená Feješová, sa narodila 3. júna 1932 v obci Nižný Skálnik. Svoj umelecký osud spojila predovšetkým s východným Slovenskom, kde sa postupne vypracovala na rešpektovanú divadelnú herečku. Významný životný medzník prišiel v roku 1952, keď nastúpila do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V tom čase mala iba dvadsať rokov a pred sebou dlhú umeleckú cestu. Prešovské divadlo sa stalo jej druhým domovom. Na jeho javisku pôsobila viac ako štyridsať rokov a svojím hereckým umením sa zapísala do pamäti divákov aj kolegov.
Dokázala rozosmiať aj dojať
Želmíra Kačková patrila medzi herečky, ktoré sa nezľakli ani náročných dramatických charakterov. Jej umelecký prejav sa vyznačoval výrazovou pestrosťou a schopnosťou presvedčivo stvárniť ženy rôznych pováh, osudov i spoločenského postavenia.
Na javisku sa predstavila ako Matka v Krvavej svadbe, Volumnia v Shakespearovom Coriolanovi či vojvodkyňa z Yorku v Richardovi III.. Výrazné postavy vytvorila aj v inscenáciách Morálka pani Dulskej a Čajka. Osobitne zaujímavá bola jej úloha matky svetoznámeho umelca Andyho Warhola v inscenácii Kemu ce treba ’91. Táto postava jej umožnila pripomenúť životný príbeh rodiny, ktorej korene siahali na východné Slovensko. V jej divadelnom repertoári nechýbali ani inscenácie Kubo, Figarova svadba, Polnočná omša, Mária Tudorová či Rómeo a Júlia. S každou ďalšou úlohou dokazovala, že divadlo pre ňu nebolo iba zamestnaním, ale predovšetkým životným poslaním.
Diváci si ju pamätajú aj z kultového filmu
Hoci jej srdce patrilo predovšetkým divadlu, Želmíra Kačková sa predstavila aj pred filmovými a televíznymi kamerami.
Filmoví diváci si ju môžu pamätať najmä z legendárnej slovenskej tragikomédie Pásla kone na betóne režiséra Štefana Uhra, v ktorej stvárnila epizódnu postavu susedky. Účinkovala tiež vo filmoch a televíznych inscenáciách 10 % nádeje, Johanka, Svetlá nad prístavom, Dom žien, Kariéra či Svadobná cesta.
Aj menším filmovým postavám dokázala dodať prirodzenosť a ľudskosť. Jej herecký prejav bol spätý s prostredím, ktoré dôverne poznala a ktorému rozumela.
Jej hlas poznali aj rozhlasoví poslucháči
Svoje herecké schopnosti uplatnila aj v rozhlasových inscenáciách. Spolupracovala s Československým rozhlasom a neskôr so Slovenským rozhlasom.
Poslucháči ju mohli počuť napríklad v rozhlasových hrách Šľachtické hniezdo či Maigret a mŕtve dievča. Rozhlas jej poskytoval ďalší priestor na vytváranie dramatických postáv, pri ktorých dokázala pracovať so silou hovoreného slova. Za celoživotnú prácu získala významné ocenenie. Dlhoročné umelecké pôsobenie Želmíry Kačkovej nezostalo bez uznania. Stala sa laureátkou Ceny Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla a rozhlasu. Toto ocenenie bolo poctou jej hereckému majstrovstvu, vytrvalosti a mimoriadnemu prínosu slovenskej kultúre. Aj Divadelný ústav si v roku 2022 pripomenul jej deväťdesiate narodeniny zaradením jej mena do svojho divadelného kalendára.
Prešovské divadlo bolo jej druhou rodinou
Len máloktorý umelec zostane počas svojej kariéry tak dlho verný jednej divadelnej scéne. Želmíra Kačková patrila medzi tých, pre ktorých sa javisko stalo neoddeliteľnou súčasťou života. Poslednou úlohou, ktorú v prešovskom divadle stvárnila, bola Charlotte Pinchardová v inscenácii Ťulpas. Po odchode do dôchodku sa už na jeho javisko ako hosťujúca herečka nevrátila. Jej meno však zostalo späté s históriou divadla, v ktorom prežila podstatnú časť svojho profesionálneho života.
Odišla herečka, zostali spomienky
Želmíra Kačková nepatrila medzi umelkyne, ktoré by neustále zapĺňali stránky spoločenských časopisov. O to výraznejšia bola jej stopa na divadelných doskách, kde celé desaťročia vytvárala postavy plné životnej pravdivosti. Jej životný príbeh pripomína generáciu hercov, ktorí svoje umenie budovali predovšetkým poctivou každodennou prácou a oddanosťou divadlu. Smrťou Želmíry Kačkovej sa uzavrela jedna dlhá a bohatá umelecká cesta. Zostali však divadelné spomienky, filmové a rozhlasové záznamy i úcta k žene, ktorá svoj talent venovala slovenskému publiku. Opona sa za jej životom definitívne zatiahla, ale potlesk, ktorý si za desaťročia na javisku vyslúžila, bude v spomienkach divákov znieť ešte dlho. Česť jej pamiatke.
