Pred zaplnenou sálou obdivovateliek s humorom spomínala na milovaného Radka Brzobohatého († 79), poodhalila zákulisie rodinného života a prekvapila aj novinkou o návrate do seriálu. Nechýbali smiech, dojatie ani otázky zvedavých fanúšičiek.
Na bratislavských Kramároch bolo pred pár dňami poriadne veselo. Miestnosť sa zaplnila obdivovateľkami Hany Gregorovej, medzi ktorými nechýbali mladšie ani staršie ročníky. Všetky spájala zvedavosť a chuť stretnúť sa so ženou, ktorú poznajú z televíznych obrazoviek, divadla aj sociálnych sietí. Herečka prišla vo výbornej nálade a od prvých minút bolo jasné, že o zábavu nebude núdza. Svojím typickým hlbokým hlasom, bezprostrednosťou a ostrým humorom rozprávala o detstve, hereckých začiatkoch, rodine aj mužovi, ktorého dodnes nazýva Raduško. Najsilnejšie spomienky totiž patrili udalosti, ktorá jej pred rokmi obrátila život naruby. A pritom sa všetko začalo celkom obyčajným telefonátom...
Osud sa ozval cez telefón
Hana Gregorová bola vydatá za prvého manžela a žila v zahraničí. Jej prvým mužom bol študent medicíny Gassan z Jordánska, s ktorým sa zoznámila ešte v Bratislave. Po svadbe odišla do Spojených arabských emirátov. Keď sa neskôr vrátila na Slovensko na dovolenku, plánovala si najmä oddýchnuť a stretnúť sa s rodinou a priateľmi. Lenže vtedy zazvonil telefón. „Prišla som na dovolenku s vysťahovaleckým pasom a Martin Hollý mi volal, že ma chce mať v Nočných jazdcoch. Ja som povedala, že sa mi nechce, lebo som prišla na dovolenku a chcem vidieť kamošov,“ zaspomínala si herečka. Jej mama však mala na vec celkom iný názor. „A moja mama: Načo si študovala herectvo?“ prezradila Hanka s úsmevom. Napokon ponuku prijala. V tej chvíli ešte netušila, že rozhodnutie zahrať si vo filme režiséra Martina Hollého bude oveľa dôležitejšie, než ďalšia úloha v jej hereckom životopise. Práve pri nakrúcaní Nočných jazdcov sa totiž zblížila s Radkom Brzobohatým. „Martin Holý bol úžasný. Bol to aj náš rodinný kamarát. On má na svedomí to, že som sa dala dokopy s Radkom,“ povedala pobavene. Režisér mal navyše zmysel pre humor. Keď sa neskôr Hana a Radek vzali, na ich svadobné fotografie im napísal odkaz, ktorý si dodnes uchováva: „Tak vám treba, neopovážte sa mi sťažovať.“
Z filmového románika veľká láska
Hana priznala, že začiatky ich vzťahu rozhodne neboli také, aby si hneď predstavovala spoločnú budúcnosť. Radek bol charizmatický herec a o ženskú pozornosť nemal núdzu. „Stále sa snažil, hučal do mňa, hučal, aby mal ďalší zárez na pažbe. Ale ani jeden z nás netušil, že z toho zárezu nakoniec bude láska na 32 rokov,“ povedala s humorom, ktorý vyvolával úsmevy aj medzi prítomnými ženami. Na manžela, ktorý zomrel v septembri 2012, spomína s veľkou nehou. Neidealizuje však ich spoločný život. Práve naopak, otvorene priznala, že sa vedeli aj poriadne pohádať. Radek o sebe vraj spočiatku tvrdil, že je pokojný človek, ktorého len tak niečo nerozhádže. Pre temperamentnú Hanu to bola výzva. „Podarilo sa mi časom vypestovať z neho výborného sparingpartnera,“ smiala sa. Raz sa podľa jej slov nahneval natoľko, že pri prudkom zabuchnutí dverí odletela zárubňa. Hanka sa však namiesto strachu rozosmiala. „Ráďo, ja som teraz taká šťastná! To je vlastne prevencia proti infarktu, chápeš?“ spomínala na svoju reakciu. Aj takéto historky ukázali, aký vzťah medzi nimi panoval. Herečka zdôraznila, že humor bol v ich domácnosti samozrejmosťou. A hoci sa občas pohádali pre maličkosti, v dôležitých veciach stáli pri sebe.
Pre Radka založila divadlo
O tom, ako veľmi svojho manžela milovala, svedčí aj rozhodnutie, ktoré urobila v čase, keď Radek prežíval náročné profesionálne obdobie. Po odchode z divadla bol podľa jej slov nešťastný. Javisko a živý kontakt s divákmi mu nesmierne chýbali. „Radek bol úplne zúfalý. Miloval divadlo. Bez toho hľadiska a javiska nevedel žiť,“ priznala. A tak sa Hana rozhodla konať. Pustila sa do budovania vlastného divadla, hoci ju čakalo množstvo práce, vybavovania a starostí. „Vyhrala som konkurz na ten priestor, celý som ho zrekonštruovala. Ale aj on veľmi pomáhal, fyzicky. Povedal, že ma obdivuje,“ prezradila. Začiatky pritom neboli jednoduché. Sama zabezpečovala organizáciu, oslovovala hercov a starala sa o chod divadla. Keď bolo treba, neváhala chytiť do ruky ani handru. „Dva alebo tri mesiace sme nemali upratovačku. Aj som umývala záchody, schody, trhala lístky, všetko. Ale mne to nevadí. Ja som tak bola vychovaná. Neštítim sa žiadnej práce.“ Jej úsilie sa napokon vyplatilo. Divadlo si získalo divákov a Radek sa opäť mohol venovať tomu, čo miloval. „Môj muž povedal, že som ako pitbull. Keď sa do niečoho zahryznem, tak nepustím,“ dodala spokojne.
