Neobvyklý je pre neho žáner aj úloha, akú v ňom dostal. V seriáli HRIECH sa stáva netradičným vyšetrovateľom, ktorý sa ponára do duše páchateľky v podaní Kristíny Svarinskej, aby v nej našiel dôvod k zločinu.
Pôsobíte unavene. Môže za to Hriech?
Môže, a ide skôr o psychickú vyčerpanosť. Takúto rolu, akú mám v seriáli Hriech, som počas svojej kariéry ešte nemal. A pravdepodobne nikto z nás, ktorí v tomto seriáli účinkujú, ešte do podobných rolí nebol obsadený. Pre herca je to vždy výzva. Neobvyklý je pre mňa aj tento žáner, kriminálno-dramatický seriál, kde navyše môj hrdina major Ondrej Gregor nie je klasický vyšetrovateľ, ktorý sa snaží vypátrať a dopadnúť páchateľa. V tomto prípade je vinník jasný a on skúma motív zločinu – prečo ľudia v niektorých situáciách zareagujú skratovo až tak, že o tom nevedia. Postupne odkrýva vrstvy ľudskej psychiky, hľadá, čo mohlo byť spúšťačom: prežité minulé traumy, ktoré niektorí vedia pomenovať a dokážu o nich rozprávať, iní ich riešia pri terapiách. A ďalší, ktorí ich neriešia, ničia seba, okolie aj svoje rodiny.
Bolo pre vás prekvapením, že práve vás obsadzujú do takejto úlohy?
Bol to asi štvormesačný proces. Chodil som na kastingy s rôznymi kolegyňami – herečkami, kým si napokon vybrali mňa. Oceňujem fantastický scenár – Hriech je adaptáciou veľmi úspešného amerického seriálu The Sinner – a rovnako skutočnosť, že Markíza dala šancu mladým talentom, režisérke Emílii Ondriašovej a kameramanke Lucii Zvarčíkovej. Veľmi rád pracujem so ženami, má to svoje výhody. Keď som bol už na pokraji síl, utešovali ma a hladkali, aby som vydržal. (Smiech)
Aj hlavná hrdinka je mladá žena v podaní Kristíny Svarinskej, v tejto úlohe by ju tiež málokto čakal.
Videl som dokument Opri sa o mňa. Kristína v ňom odkryla všetky ťažké zlomové udalosti, ktorým v živote musela čeliť. Režírovala ho práve Emília Ondriašová a domnievam sa, že žiadnemu inému režisérovi by sa nezdôverila tak ako práve jej. To, že jej Kristína dôveruje, bolo rozhodujúce aj pre seriál Hriech. Jej Lucia Kubincová vraždí bez zjavného dôvodu a postupne prichádza na to, čím všetkým si v minulosti prechádzala, aby zistila, čo ju dohnalo k zločinu. A ja nie som v roli klasického vyšetrovateľa, ale skôr sa vciťujem do ženy, ktorá zabila. Po každom natáčaní sme obaja psychicky na dne, také je to náročné. Priznám sa, že ako som sa začal pripravovať na seriál, sám som chodil na terapie, aby som to zvládol.
Vás dvoch sme naposledy videli v scéne z Dunaja k vašim službám. Sedíte vo vlaku, lúčite sa s Bratislavou aj so seriálom. A zrazu ste v krimi seriáli, z čoho mnohí diváci usúdili, že to tak bolo vopred naplánované. Bolo?
Nebolo to tak naplánované ani také samozrejmé, ako to môže pôsobiť. Ako som spomínal, obaja sme prešli náročným, dlhým kastingom, kým som sa ja pred kamerou objavil ako vyšetrovateľ a ona ako vrahyňa. Pravdou však je, že s Kristínou nás spája dlhoročný vzťah. Poznám ju odmalička, ešte z čias, keď ju jej otec (pred rokmi vo verejnoprávnej televízii šéfoval mojej manželke, keď tam ešte robila) vozil v kočíku. Pri týchto úlohách je vzťah medzi hereckými partnermi zvlášť dôležitý, aby sa na seba dokázali napojiť a vytvoriť potrebné napätie.
Inak, mne aj mnohým divákom bude za grófom Almásym ľúto. Za tým jeho humorom, bonmotmi, ľahkosťou konverzácie.
Mne rovnako. Táto rola bola písaná na mňa, scenáristov musím pochváliť. Almásy bol vtipný, okolie obohacoval o s humorom podávané životné pravdy, ale ukazoval aj tie svoje zlyhania a zraniteľnosť. A také postavy sú divákom sympatické. S potešením som evidoval, koľko divákov ma vďaka tejto úlohe oslovovalo, koľkí z nich prišli vďaka Dunaju do divadla. Dokonca deti ma zastavovali, či sa nemôžu odfotiť s grófom Almásym. Či sa Almásy ešte v deji objaví, je pre nich aj pre mňa veľký otáznik. Ja keby som mal tú možnosť, tak sa obsadím. (Smiech)
Hoci, načo by sa nejaký aristokrat vracal do krajiny, kde si v štyridsiatom ôsmom moc uzurpovali komunisti.
Po vojne bola ešte chvíľu demokracia, kým neprišla katastrofa a všetko, čo si ľudia, celé generácie rodín, roky budovali, im komunisti zhabali. Znárodnenie? Jedna veľká krádež. Žiaľ, máme krátku pamäť.
Krátku kolektívnu pamäť, tá individuálna, rodinná ostáva.
Ale treba to pripomínať, aj v tom Dunaji – ako sme kolaborovali s nacistami, zapredávali, zrádzali, okrádali úbohých Židov, privlastňovali si ich majetok.
Dunaj je nateraz pre vás uzavretá kapitola. Skokom ste sa preniesli z vtipnej konverzácie priamo do temných hlbín ľudskej duše.
Mám za sebou viaceré role dramatického charakteru v seriáloch Slovenskej televízie ako Dotyk života či Čas nádejí. My herci sme tvárni, vždy je to otázka príležitostí. Americká herečka Jessica Biel, ktorá stojí za seriálom The Sinner ako producentka, si v ňom aj zahrala, lebo do takejto úlohy ju predtým nikto neobsadil. Príležitosť si vytvorila sama. Ja už som divadelným producentom, ale na toho filmového nemám. (Smiech)
Naposledy sme sa videli pred letom, keď ste stáli s Jakubom Jablonským pred bratislavským Justičným palácom v pauze počas nakrúcania seriálu Hriech. A točíte doteraz. Žiadna dovolenka, žiaden golf?
Na dovolenke sme boli len na pár dní, my dvaja s manželkou. Ležal som na pláži, jedol som, spal som a pozeral sa na more.
Zisťujete, že po takom nakrúcaní, akým je Hriech, prídete domov a už sa vám nechce ani so ženou rozprávať?
Ja sa ani nevládzem rozprávať, lebo keď desať hodín rozprávate, nemáte už na to síl. A ona to chápe. Akurát sa tresnem do vírivky a vegetujem. Moja žena na našej spoločnej dovolenke skonštatovala, že si na mňa zvykla. (Smiech) Dokážeme si zo seba robiť srandu, a to je najdôležitejšie.
Deti máte na Slovensku?
Syn robí vedu vo Viedni, vyšla mu prvá odborná publikácia, dcéra je v Bruseli, pracuje pre mimovládnu organizáciu Globsec a je šťastne vydatá.
