Jedna z rád etikoterapeutky Adele obzvlášť utkvela v pamäti. Týkala sa toho, čo je potrebné urobiť, aby človek dokázal vzťah skutočne uzavrieť a posunúť sa ďalej. „Nezabudnem, ako si mi hovorila, že keď sa chcem s niekým rozísť, musím ho najprv úplne prijať. A vlastne mi to dávalo zmysel, lebo inak si s tým človekom stále v nejakom partnerstve. Stále v nejakom súboji, je to síce len v myšlienkach, ale niekde tá energia ide inde,“ zaspomínala si moderátorka. Na prvé počutie to môže znieť paradoxne. Prečo by sme mali niekoho najprv úplne prijať, keď sa s ním chceme rozísť? Podľa tejto myšlienky však nejde o to ospravedlňovať správanie druhého človeka alebo zabudnúť na to, čo nás zranilo. Podstatné je uznať, že vzťah sa skončil, a prestať viesť nekonečný vnútorný boj s tým, čo sa už stalo. Kým v sebe stále živíme hnev, potrebu niečo dokazovať alebo predstavu, že druhý človek musí raz pochopiť, ako nám ublížil, venujeme mu svoju pozornosť aj naďalej. Rozchod sa tak môže skončiť navonok, no v našich myšlienkach pokračuje ďalej.
Keď minulosť nepustí
Adela upozornila aj na to, že niektorí ľudia zostávajú so svojimi bývalými partnermi v akomsi vnútornom spojení celé roky, hoci ich vzťah sa už dávno skončil. „Preto sú ženy, ktoré sú 30 rokov rozvedené a vlastne sú stále vo vzťahu s bývalým mužom. Stále voči nemu cítia hnev, a to je vlastne vzťah!“ vysvetlila. Silné emócie nemusia byť dôkazom toho, že sa k niekomu chceme vrátiť. Niekedy len ukazujú, že sme sa s minulosťou ešte nedokázali vyrovnať. Neustále premýšľanie o krivdách či starých konfliktoch nám potom môže brániť venovať energiu vlastnému životu a novým vzťahom. Človek sa tak môže ocitnúť v situácii, keď už s bývalým partnerom nezdieľa každodenný život, no stále mu venuje veľkú časť svojich myšlienok.
