Z CHUDOBY na výslnie: Ján Ďurica má za sebou ťažké detstvo, futbalu sa však nikdy nevzdal!

Zo situácie, ktorú si dnes mnohí nevedia predstaviť, sa musel spamätať ešte ako tínedžer. Rodina sa zo dňa na deň ocitla bez istoty domova a Ďurica sa dostal do malej, ošarpanej izby, kde boli iba tri postele: „Dá sa povedať, že sme sa zo dňa na deň ocitli na ulici a v Dunajskej Strede som sa ocitol v takej malej izbe, ošarpanej, kde boli len vlastne tri postele.“ Práve vtedy prvýkrát naplno pocítil emócie, ktoré dovtedy nepoznal: „Vtedy to bolo pre moju psychiku veľmi ťažké a vtedy som prvýkrát v živote pocítil naozaj, čo je strach, čo je z jednej strany aj hanba, čo je z jednej strany aj poníženie alebo tie myšlienky, čo si myslia ostatní.“

Nebolo ani na jedlo