Keď na hudbu nezostali peniaze
Kali sa do hudby nepustil s finančným zázemím ani istotou, že sa ňou raz bude živiť. Na prvé nahrávky si musel požičať. „Štúdio, na štyri pesničky konkrétne, a zrazu, kokos, som nemal peniaze,“ spomína v podcaste Lužifčák. V tom čase pritom nahrávanie fungovalo úplne inak ako dnes: „To nebolo ako dnes, že dáš to na YouTube a zarába ti to. Vtedy si to poslal na HipHop.sk. Oni ti to zavesili, ľudia to počúvali, ale tam to končí. Ty nemáš ako koncerty, som nemal, však ma nikto nepoznal.“ Keď mu teda došli peniaze, musel hľadať ďalšie možnosti: „Takže som potom ešte raz vlastne si požičal peniaze. Potom mi bárskto proste dával peniaze normálne.“
Medzi ľuďmi, ktorí ho vtedy podporovali, bol aj Roman Ďurek, ktorého poznal z práce na ministerstve: „To bol kapitán jeden, ktorého som vozil na ministerstve. Tak on mi vždycky, som mu púšťal nejaké skladby, a on, že však choď nahrať znova.“ Kali mu vysvetľoval, že na ďalšie nahrávanie jednoducho nemá: „A ja hovorím, že Romanko, ja nemám peniaze na to. A tu máš 200, vieš, 100 eur, hento-tamto. Ten mi dal, henten mi dal, kamoš mi dal, kamoška mi dala. Normálne takto sa mi vyzbieravali ľudia, aby som nahrával.“
