Kým sa však koncerty naplno rozbehli, Kali potreboval normálne zamestnanie. Odišiel z Ministerstva obrany a začal pracovať v autoumyvárke: „Ja som medzičasom odišiel z toho Ministerstva obrany. Zamestnal som sa ako... umýval som autá v jednej automobilke.“ V práci vydržal tri roky. A rozhodne to podľa jeho slov nebola jednoduchá skúsenosť: „Tak to som robil vzadu ešte s jedným chalanom. Tri roky som tam vydržal. A to bol, bráško, masaker.“ Najhoršie boli podľa neho situácie, keď sa do umyvárky dostali autá, ktoré boli poriadne zablatené po jazde v teréne. „Keď ti doniesli... napríklad Wrangler. A Wrangler sa používal... chodili na pieskové duny, chodili do lesov, jašili sa v bahnách s tým.“ Práca však mala aj jeden výrazný dôsledok: „Tam som išiel najviac kíl dole v živote. Neviem, či som sa tam nedostal na nejakých 69, 70 kíl, keď som odtiaľ odchádzal.“ Popri tom všetkom však hudbu neopustil: „Takže to som robil tri roky, ale popritom už som po večeroch nahrával, už som robil reálne album, nie len tak songy. Už sa rozbiehali koncerty, že už sem-tam na mňa niekto došiel.“
Prvé peniaze nechcel iba pre seba
Keď sa konečne začali objavovať prvé príjmy z koncertov, Kali si veľmi dobre pamätal, kto pri ňom stál v čase, keď sám nemal prakticky nič. Spomína si na jedno z prvých vystúpení v Nitre: „Keď sme začali zarábať prvé peniaze, ja sa do dnešného dňa pamätám, sme dostali v Nitre tisícku.“ Pri delení peňazí však odmietol, aby si každý zobral inú sumu podľa svojho postavenia: „Ja to ale takto nechcem. Sme v tom ako keby traja.“ Navrhol preto rovnomerné rozdelenie: „Poďme sa deliť proste na tri časti a keď budeme fungovať celý život a budeme zarábať viac peňazí, proste furt pôjdeme na tri rovnaké časti.“ A podľa jeho slov to platí dodnes. Kali dokonca vysvetľuje, že aj dnes funguje ich tím inak ako mnohí interpreti: „Väčšinou je to tak, že nejaký interpret zarobí 6 000 eur za koncert, 1 000 dá DJovi, 500 nejakému manažérovi a 4,5 si nechá. My to máme tak, že šesť sa zarobí a ideme 2,5, 2,5.“ Zvyšok ide na človeka, ktorý ich vozí, benzín, réžiu či hotel. Dôvod je podľa neho jednoduchý: nechce zabudnúť na ľudí, ktorí stáli pri jeho začiatkoch: „Každý mi hovoril, že ty si taký blbec, prečo sa proste takto delíš. Hovorím, chlapci, ale či už Peter Pán, môj producent, alebo aj Mirko, proste oni tu boli na začiatku.“
Pred covidom mal aj viac ako 200 akcií
Po rokoch práce sa Kaliho kariéra rozbehla naplno. Najväčší boom podľa neho prišiel tesne pred pandémiou. „V tom najväčšom švungu, ktorý som mal, a ten najväčší boom, ktorý som zažíval, tak bol vlastne ten rok pred covidom.“ V tom čase bol aj v televíznom projekte Hlas Československa a koncertov pribúdalo. „Zrazu som mal proste vybukované tak rok, že neviem, či sme nemali cez 200 akcií.“ Potom však prišla pandémia a s ňou dva roky bez bežného koncertného života. Po návrate na pódiá zažil šok. Vrátil sa totiž do klubu, v ktorom mal kedysi obrovské publikum, no situácia bola úplne iná: „Ja som sa po dvoch rokoch vrátil... nabehol normálne do klubu, kde si ma zavolali na prvý koncert. Ja som tam nabehol a teraz pozerám, že kokos, že 100 ľudí je tam.“ A potom prišlo porovnanie, ktoré muselo bolieť: „V tom istom klube pred dvomi rokmi som mal 1000.“
