Keď sa ráno zobudí, poďakuje za nový deň. Herec Peter Batthyany (60) v rozhovore pre RYTMUS ŽIVOTA hovorí o okrúhlom jubileu, rodine, nezabudnuteľných televíznych postavách a aj o tom, prečo je podľa neho najväčším životným víťazstvom stretnúť dobrých aj zlých ľudí.
Pred pár dňami, 25. júla, ste oslávili 60. narodeniny. Ako a kde ste oslavovali?
Tento rok som bol počas narodenín na Cibula Feste. Nebol som tam pracovne, ale len tak medzi ľuďmi. Dá sa povedať, že som mal najviac gratulantov naraz, pretože som 25. júla oslavoval so všetkými, ktorí tam boli.
A plánujete aj oslavu s rodinou či priateľmi?
Samozrejme, stretnem sa aj s priateľmi, ale nikdy som nebol človek, ktorý by robil veľkolepé oslavy. Oveľa krajšie je, keď sa ľudia stretnú, porozprávajú sa, zaspomínajú si na to, čo spolu prežili. Navyše je leto, veľa ľudí je na dovolenkách, čo úplne chápem a vôbec mi to neprekáža. Pravdupovediac, ja mám narodeniny každý deň. Každé ráno, keď sa zobudím, poďakujem životu za to, že som tu, a teším sa na všetko, čo nový deň prinesie.
Pri okrúhlom jubileu veľa ľudí bilancuje. Patríte medzi nich?
Bilancujem, ale nie každý deň. Týmto obdobím som si už prešiel a posunulo ma to ďalej. Nežijem v minulosti. Žijem prítomnosťou. Budúcnosť nie je istá a minulosť už neexistuje. Preto sa snažím žiť tým, čo je práve teraz.
Čo považujete za svoje najväčšie životné víťazstvo?
Všetko. Možno to znie zvláštne, ale naozaj všetko. To, že som stretol dobrých aj zlých ľudí. Aj tí, ktorí mi do života priniesli náročné obdobia, ma niečo naučili. A tí dobrí mi ukázali, akú obrovskú silu má ľudská dobrota. Dnes som tam, kde som, práve vďaka ľuďom. A za to im všetkým úprimne ďakujem. Bez nich by som nebol tým, kým som.
Diváci si vás dodnes spájajú najmä s tetou Margit z Mafstory a Marošom Nagyom z Profesionálov. Ako sa na tieto postavy pozeráte s odstupom času?
Boli to postavy a seriály, ktoré mali zdravú nadsázku. Ale najkrajšie na nich bolo to, že ukazovali ľudí takých, akí naozaj sú. Poukazovali na ľudské charaktery, na naše vlastnosti. Neexistuje dokonalý človek. A práve v tom sme všetci dokonalí – v tom, akí sme. Ja ľudí milujem, pretože ma jednoducho bavia. Je neuveriteľné sledovať, akí sme každý iný.
Stáva sa vám ešte dnes, že vás ľudia na ulici zastavujú práve kvôli týmto postavám?
Stále! Ľudia si ich pamätajú dodnes. A teraz ma zastavujú už aj mladí ľudia. Začal som totiž spolupracovať na sociálnych sieťach s mladou partiou. Vo videách hrávam otca, učiteľa, dedka alebo kohokoľvek, koho práve treba. Má to veľký úspech a veľkú sledovanosť.
Priznám sa, že keď sme sa rozprávali prvýkrát, vôbec som netušila, že ste sa stali takým úspešným influencerom. Potom som si pozrela všetky vaše videá a veľmi ma to prekvapilo.
To vzniklo úplne prirodzene. Prišli za mnou mladí ľudia a povedali mi: „Peťo, poď s nami robiť.“ Ja som sa len zasmial a vravím: „Preboha, veď ja som z inej generácie.“ A oni mi povedali: „Práve preto! Chceme ti pomôcť, aby si mal väčšiu sledovanosť a aby sme spolu robili pekné veci.“ Veľmi ma to dojalo. Povedal som si, že s nimi chcem spolupracovať. Dnes sú to moji kamaráti a naozaj skvelá partia ľudí.
Vedeli by ste si pred 30-timi rokmi predstaviť, že raz budete úspešný na sociálnych sieťach?
Nie, vôbec! To by mi vtedy ani nenapadlo. Samozrejme, internet v takej podobe ešte ani neexistoval. Ale pravdou je, že na takéto veci treba aj kus šťastia. A hlavne správnych ľudí okolo seba. Ľudí, ktorí vám prajú, a ktorým prajete aj vy. Podľa mňa je veľmi dôležité prestať závidieť. Prestať byť nevraživý a neprajný. Človek by mal druhým úprimne priať úspech.
