Pochádzam z kraja, kde bol drsný život a fungoval tam šamanizmus. Vyrastal som v takom prostredí, tak som to postupne prijal za svoje. Obyčajne sa o tom nehovorí, je pred tým rešpekt. Pamätám si, že sme trebárs boli na dovolenke a mama cítila, že doma sa niečo stalo. Nevedela, čo presne, ale naozaj sa stalo. Dovolenku sme zrušili a vrátili sme sa. To je len jeden príklad za všetky. Nebudem viac konkretizovať. Ruka v ruke s tým ide liečiteľstvo. Vedu si ctím, verím jej, ale pomohli mi aj liečitelia.
A čo telepatia, funguje tiež?
Veľmi silnú ju mám s mojimi dievčatami a rodičmi, s ktorými som denne v kontakte. Deje sa to neustále. Keď si s niekým „napojený“ a cítiš ho, zrejme je to prirodzené.
Skutočne si taký dôsledný syn, že každý deň rodičom zavoláš?
Ráno aj večer. Som jedináčik, sme si veľmi blízki. Vyrastali sme vo viacgeneračnom dome. Keď sa nám s Hankou narodila dcéra, boli sme štyri generácie pod jednou strechou. Bolo to na nezaplatenie. Byť im nablízku bol jeden z dôvodov, prečo som neostal v USA. Keby sa niečo stalo, som stále na dosah. Maximálne päť hodín autom.
Máš o rodičov väčší strach, keď vieš, že majú iba teba?
To vieš, že hej. Ťažko sa o tom baviť. Pripraviť na najhoršie sa nikdy nedá. Prakticky od detstva lavírujem medzi životom a smrťou, čo sa týka chorôb mojich blízkych. Bojím sa, chcem to odďaľovať.
Rodičia sú na dôchodku, no čím sa živili?
Mama bola čašníčka a otec maliar – natierač.
Chodil si ako malý pozrieť mamu do roboty?
Často, mal som veľmi rád jej kolegov. Aj oni mňa. Pracovala v reštaurácii, ktorá sa volala Biely dom. Bola na bulvári v Žiline. Pamätám si, ako tam mali vždy na stoloch poskladané servítky, z ktorých som si potom kadečo vystrihoval. Chodil som do roboty aj za starkou, bola krčmárka. Bolo to super.
Otec ťa brával na fušky?
Pomáhať som musel, makal som. Otec mal veľký talent, pôvodne maľoval obrazy. Bola však ťažká doba, nevyšlo mu to, a tak musel manuálne pracovať.
Zobral si niekedy svoju rodinu do USA, aby si jej ukázal, kde si kedysi žil?
Päť rokov to plánujeme. Bratranec v Seattli je už zo mňa sklamaný. Potrebujem mesiac na to, aby sme navštívili aj zabudnuté oblasti, kde som chodil na ryby, choval som včely. Je to dosť náročné, ale hádam sa to skoro podarí. Mám rád stretnutia po rokoch.
