To je ťažká otázka... Keď si vezmete, že ešte dve generácie dozadu, v generácii mojej starej mamy, sa na dedinách vyberal dievčatám manžel spôsobom: či chceš, či nechceš, tohto si zoberieš. To sa chvalabohu zlomilo. Dnes mám ale zasa mnoho kamarátok, ktoré by aj chceli, ale nejakým spôsobom si toho partnera nájsť nevedia.
Niektorí odborníci vidia problém na strane dnešných mladých mužov, ktorí sú podľa nich menej iniciatívni a radšej unikajú do online sveta...
Ja si nemyslím, že chyba je na niečej strane. Neviem vlastne, v čom je. Keby som to vedela, už dávno by som niečo vymyslela a všetkých by som spárovala dokopy… (smiech)
Zjave ste to sama riešiť nemuseli.
Naozaj som mala to šťastie – a dopriala by som ho všetkým – že mi osud postavil do cesty Roba. A ja som v podstate od prvej sekundy vedela, že je to ON. A on to mal rovnako. Tým pádom nepoznám tieto trable a naozaj ich nikomu nezávidím.
Spomínaní odborníci ani neukazujú priamo na mužov, že oni sú tí vinníci. Za tých považujú skôr všadeprítomné mobily, ktorých sú obeťou. Namiesto toho, aby žili tu a teraz v prítomnom okamihu, sa strácajú v úplne inej realite…
Presne tohto sa dotkla Miška Zakuťanská aj v Kavej. Je tam moment, keď sa mi Štanci snaží zobrať smartfón a dať mi tlačidlový telefón, aby som sa trochu odlepila od obrazovky. Naozaj je to vec, ktorá oberá ľudí o prítomný čas. To nie je ani na diskusiu, to tak je. Sama som za to, aby sme skúsili byť menej na telefónoch a uvidíme, čo sa stane.
Napríklad budeme mať čas zájsť do kina na Kavej 2 a užiť si rande ako za starých čias… Jednotka pred dvoma rokmi doslova vypredávala letné amfiteátre aj kiná. Ale dvojky to zvyknú mať ťažšie a často úspech nezopakujú. Nemali ste strach, že sa to môže pritrafiť aj vášmu filmu?
Samozrejme, že mala. Uvedomujem si, že pokračovanie niečoho, čo raz uspelo, je vždy risk, ale niekedy dokáže prekvapiť. Každopádne prináša možnosť posunúť príbeh ďalej. Pri Kavej, to navyše už pre nikoho z nás nebolo o tom, či do toho ísť alebo nie. To je projekt, pri ktorom si neviem predstaviť, že by som ho odmietla. Tí, ktorí ho robíme, sa máme tak radi, že nevidím dôvod povedať tým ľuďom nie. Keď je možnosť pokračovať, bola by veľká škoda sa do toho nepustiť.
Asi by vám to neodpustili ani diváci… Režisér Lukáš Zednikovič totiž pripustil, že rozhodnutie urobiť Kavej 2 padlo práve kvôli nim. Keď počas premiéry jednotky videl, že napriek tomu, že tesne pred premietaním na amfiteátri v Prešove, prišla búrka, tisíce divákov neodišli a čakali v daždi, kým neprestane pršať, aby si film mohli pozrieť, doslova ho to dojalo. Obe s Jankou ste Prešovčanky, aké to na domácej pôde bolo vtedy pre vás?
Bol to nádherný zážitok byť doma, s blízkymi, na miestach, kde ste vyrastali. Boli aj slzy, dojatie, zrazu sme totiž stáli pred hľadiskom plným našich kamarátov a blízkych. To si nedokážete ani vysnívať...
Na rozdiel od dovolenky... Už nejakú vysnívanú máte? Film je totiž nakrútený, Sľub má letné prázdniny, idete konečne oddychovať?
Úplne ešte nie, ale keď príde na to, v prvom rade pôjdeme do Prešova k našim najbližším. Strašne sa na to teším, lebo sa tam vždy stretne celá rodina, ktorá sa znovu chystá aj na premietanie Kavej, čo je pre mňa špeciálny moment. A potom s deťmi pochodíme Slovensko. Milujeme Oravu, Liptov.... Napokon skončíme v Španielsku.
To znie dosť akčne. Stihnete si vôbec aspoň na chvíľu len tak vyložiť nohy?
Pri dvoch malých deťoch sa to nedá. Ale zároveň je to s nimi tak krásne, že ma to dobíja.
