Dáda má problémy s démonmi, ale keď dva-tri dni nepije, vyzerá perfektne, má dobré nápady, je z nej skvelá baba. A potom zrazu zas príde rana. Je však zbytočné o tom hovoriť. Kto nemá takú osobu doma, nezažil to, nedokáže to pochopiť.
Už ste rezignovali, aby ste jej neustále dohovárali?
V prvom rade by Dáda musela chcieť, no ona tvrdí, že je zdravá a nepije. Nejde to. Viem, čo všetko v živote dokázala, a ja jej mám teraz niečo zakazovať? To sa ani nedá.
Čomu sa venuje, čo ju baví?
Radosť našla, bohužiaľ, jedine vo víne. Je to škoda. Ona však vraví, že dokázala už dosť a nepotrebuje nič.
Aj vy ste toho v kariére dosť dokázali. Máte ešte nejakú túžbu?
Všetko sa mi splnilo. Sprevádzal som geniálnych hráčov z celého sveta. Chlapci, s ktorými sme koncertovali spoločne s Karlom Gottom, už všetci umreli. Tí, s ktorými som hrával v orchestri Karla Vlacha, tiež všetci umreli. Ani kolegovia, ktorí boli súčasťou československého orchestra, v ktorom som pôsobil ako šéfdirigent, tu už mnohí nie sú. Všetkých prežívam, čo si mám ešte želať?!
Ktoré časy kariéry by ste nazvali zlatými?
Ohraničil by som to tým, keď boli ešte všeobecne zlaté časy muziky, čiže obdobie Abby, Beatles. Aktuálne je totiž hudba v hroznom stave. Nevznikajú skoro žiadne melódie. A to nielen u nás, ale celkovo vo svete. Muzika je dnes v akomsi divnom kŕči. Pamätám si na 50. roky, keď sa po vojne všade hralo. V každej dedine boli dva-tri orchestre, v každej reštaurácii bol minimálne huslista a klavirista. Keď človek išiel po ulici a boli otvorené okná, cítil sa ako na koncerte. Dnes sú mestá mŕtve. Zlaté časy boli aj s Karlom Gottom v Nemecku. Veľa sme precestovali, pozažívali. Bolo to úžasné, všetky ženy ho chceli, no všetky nemohol mať. Kapela však bola veľká, tak sme všetci čakali ako vlčiaky. Bola to veľká sranda (smiech).
Vzhľadom na to, čo vravíte, aj si dnes niekedy poviete: Chvalabohu, že už nie som mladý?
Takto si to nepoviem, ale mrzí ma, že mladí sú dnes obmedzení iba na telefón v ruke a namiesto rozprávania si píšu. My sme museli byť iniciatívni, keď sme chceli získať ženu. Oslovili sme ju, chytili za ruku, tancovali sme a potom sa to už nejako skončilo. Všetko sa začalo bozkom a mohlo sa skončiť až v posteli (smiech).
Svojich dvoch vnukov tiež vidíte s mobilom v ruke častejšie, ako by ste si želali?
Áno, ale som rád, že starší Felix našiel záľubu v hre na klarinete. Toľko chodil okolo mňa a svojho otca, až sa mu to zapáčilo. Minulý rok som dal pre nás napísať skladbu, tak sme si všetci traja, tri generácie zahrali na vianočnom koncerte. Bolo to krásne.
Ako často dnes cvičíte?
Každé ráno, keď prídem do kancelárie. Aspoň polhodinku si zahrám stupnice. Keď mám nové skladby, učím sa ich.
Odborníci hovoria, že mnohí z nás nevedia správne dýchať, majú plytké dýchanie. Vás vďaka saxofónu i klarinetu zrejme tento problém netrápi.
Naučil som sa takzvaný sklársky dych. To znamená, že pri vypúšťaní vzduchu z úst sa zároveň aj nadychujem. Úroveň pľúc mám teda dobrú.
Roky tiež vyhlasujete, že ste celoživotne zdravý. Máte tuhý korienok?
Myslím, že áno. Ale môj ročník je zrejme pomerne silný. Vlani sme mali po vyše 70 rokoch stretávku zo základnej školy. V triede nás bolo 32 a na stretnutie prišli 28. Dobrá voda z Moravy, víno, slivovica. Asi to má nejaký význam (smiech).
