Kým iní pred letom plánujú voľno, a sedia nad stránkami aeroliniek a dovolenkových portálov, on má pred sebou excelovskú tabuľku, termíny a povinnosti. Napriek tomu nemôže byť šťastnejší. Presne takto si už roky predstavoval svoje letá, ale len nedávno sa to odvážil vysloviť nahlas. A hneď to hercovi Jozefovi Vajdovi (70) aj vyšlo!
Pred štyrmi rokmi ste si vraj v Piešťanoch na návšteve koncertu miestnej kapely Slniečko len tak povzdychli, že by tam bol nádherný festival, no sám ste to nazvali skôr bláznivým nápadom. Čo sa stalo, že dnes pozývate už na jeho tretí ročník?
Keď som to už raz povedal nahlas, začal som zisťovať, čo na to okolie. A zistil som, že sú mu všetci neskutočne naklonení – mesto, kúpele aj samotní Piešťanci. A zrazu ma veľmi veľa ľudí začalo chytať za slovo a hovoriť mi: „Tak to urob!“
To sa ľahko povie... Verili ste, že sa vám to naozaj podarí? Začínali ste totiž doslova na zelenej lúke...
Keby som neveril, nikdy by festival nevznikol. Dnes máme pred sebou už tretí ročník, takže sa dá povedať, že sa už vytvára tradícia. Bez toho by som to ani nerobil. Festival, ktorý by sme zorganizovali len raz, by pre mňa nemal význam. Od začiatku som chcel, aby tu Piešťanské zábaly zostali a raz ma možno prežili.
Piešťanci boli nadšení, ale čo manželka, keď ste jej povedali, že letá už nebudete mať voľné?
Nadchla sa pre to tiež a išla so mnou do toho. Má totiž obrovský organizačný talent a vie veci dotiahnuť do konca. Keby sme neboli nadšení obaja, asi by to celé tak dobre nefungovalo. Nehovoriac o tom, že keď mi ona odobrila, že do toho mám ísť, začal som si viac veriť.
O vás dvoch je dávno známe, že inšpirujete jeden druhého. Keď ste sa zoznámili, priviedla vás zase ona k alternatívnej medicíne. Aj keď je pravda, že vy ste sa o seba starali vždy…
Ja som bol k tomu predovšetkým odmalička vychovávaný. Celý život si choroby radšej nepripúšťam, stačí totiž negatívna myšlienka, stres a už je tu diagnóza. V tomto si naozaj s manželkou veľmi dobre rozumieme. Hľadáme, študujeme a skúšame, ako sa chorobám vyhnúť. Lebo byť zdravý nie je o tom zobrať tabletku, keď už nás niečo bolí. Je to o celkovom prístupe k životu, k strave, k prevencii.
Pri tom, ako sa doktorom vyhýbate, človeka až prekvapí, že ste vyrástli v rodine plnej lekárov. Váš otec bol dokonca známym zakladateľom kúpeľov v Nimnici…
On bol naozaj úžasný. Nepoznal len diagnózy pacientov, on o nich vedel všetko. Bol doslova lekár tela, ale aj duše. Nesmierne som si ho vážil, rovnako ako všetkých dobrých doktorov. Ale nikdy som im nechcel pridávať robotu navyše… (úsmev)
Po odchode z Nimnice pôsobil otec práve v Piešťanoch. Asi nie je náhoda, že práve tam ste začali organizovať svoj festival...
Je pravda, že mi prirástli k srdcu a dnes ich považujem takmer za svoje rodisko. Hoci viem, že v Nimnici, kde som sa narodil – to neradi počujú. Mám ju rovnako rád, prežil som tam krásne detstvo a je to miesto, na ktoré nedám dopustiť, ale je pravda, že Piešťany milujem a som šťastný, že tu môžeme festival robiť.
Vďaka vám ich miluje aj čoraz viac Slovákov, hoci pred každým ročníkom festivalu je to asi stres, či ich zaujmete aj tentokrát… Aké máte očakávania teraz?
Že príde ešte viac ľudí ako po minulé roky. Teším sa na ešte väčšiu a krajšiu atmosféru, než aká bola doteraz. A hlavne verím, že bude dobré počasie...
