Určite zmenili. Kedysi som prácu vnímala hlavne ako priestor na osobný rozvoj a zlepšovanie sa v tom, čo ma baví. Tento cieľ, samozrejme, stále platí, ale momentálne je dôležitejšie, či popri danej práci stihnem tráviť čas s deťmi, či sa to nakrúca v blízkosti Bratislavy, či už nerobím nejaký iný projekt, ktorý mi zoberie viac času a pôjde to na úkor času s deťmi... Peniaze pre mňa našťastie nikdy nemuseli byť primárnou motiváciou. Uvedomujem si to šťastie, že mám v tomto oproti iným povolaniam relatívnu slobodu a do istej miery si tú prácu viem prispôsobovať.
Ste známa vrelým vzťahom k športu, behávali ste maratón. Je to najmä spôsob, ako sa udržať v dobrej fyzickej forme, alebo tak trochu aj závislosť od prísunu endorfínov?
V tomto veku je to už asi aj pochopenie, že so športom sa jednoducho žije lepšie vo všetkých ostatných oblastiach. Človek viac vládze fyzicky aj mentálne. Beh mal teraz síce dlhšiu pauzu, lebo s prípravou na Let‘s Dance to už naozaj nebolo časovo možné. Ale hneď prvý týždeň po vypadnutí som si bola zabehať. A ten ďalší týždeň som už zaradila aj posilňovanie. Okrem toho mám pomerne veľa prirodzeného pohybu v domácnosti a s deťmi. Či už beh, tanec alebo aj iné športy – všetko je to prostriedok k tomu, aby som sa cítila dobre.
Aký je váš osvedčený rituál na psychohygienu? Alebo máte – podobne ako veľa iných ľudí nielen z umeleckej sféry – psychoterapeuta, ktorému sa zdôverujete a s ktorým sa radíte?
Šport, knihy, podcasty, rozhovory s ľuďmi, dobré vzťahy, pokojné aj menej pokojné chvíle s deťmi a vďačnosť za všetko, čo mám – to sú veci, vďaka ktorým sa cítim psychicky dobre. A programovo pracujem na svojom optimizme a viere, že všetko zlé je na niečo dobré.
V dnešnej dobe tlaku na imidž pôsobíte veľmi prirodzene a úprimne. Stojí vás veľa síl udržať si túto autenticitu v šoubiznise, ktorý si často vyžaduje skrývanie sa za masky a predstieranie?
Ďakujem, že to takto vnímate. Ale ja to zase vnímam naopak – predstieranie a neautenticita vyžadujú oveľa viac síl. Mňa moja autenticita vlastne nijako nezaťažuje. Skôr si niekedy hovorím, že by som sa v niečom mohla viac chrániť a „nevykvákať“ každému novinárovi všetko, čo mám na srdci. Ale aj v tom sa, dúfam, zlepšujem.
Áno, otázku o psychoterapeutovi ste elegantne obišli. (Smiech) Máte po všetkých tých úspechoch ešte niekedy pochybnosti o svojom talente? Dosiahli ste už bod, v ktorom si plne dôverujete?
O svojom talente ako o vrodenej schopnosti pochybnosti mám. Ale o tom, že ma moja práca baví, že sa v nej chcem stále zlepšovať a že sa ju snažím robiť najpoctivejšie, ako za daných okolností zvládnem – o tom pochybnosti nemám.
