Kedy ste sa začali pohrávať s tým, že treba hovoriť o autentickosti?
Nezačala som sa s tým pohrávať nikdy. Len som to tak cítila. Chcela som byť autentická na mojich sociálnych sieťach, pretože konečne prišiel nejaký kanál, kde som si to mohla kontrolovať. Predtým, ak som bola v nejakom verejnom mieste, natočili ma, alebo o mne napísali. Veľakrát by som to tak nikdy nepovedala, veľakrát by som sa takým štýlom možno neukázala. A tu som si to mohla robiť sama, takže ma to veľmi bavilo, že sa môžem konečne prvýkrát v živote prezentovať tak, ako ja chcem. Bez toho, aby niekto to zobral, ešte sfiltroval, zostrihal, zautorizoval.
Už 5 či 6 rokov som naplno na Instagrame. Okrem Instagramu mi prichádzajú aj iné veci, ktoré ma strašne bavia, ako je písanie, tvorenie produktov, vydávanie kníh. Predtým som riešila dilemu, buď sa mi bude dariť v tom, čo chcem, a budem žiť na Slovensku za oponou mojich rodičov, alebo budem sedieť v office a robiť to, čo nemám až tak rada, ale budem žiť v Paríži. A vďaka Instagramu môžem robiť vlastne oboje. V momente, keď som začala tvoriť komunitu som bohyňa - tu som zrazu našla ten zmysel, že wow, že ja niečo robím, čo je dobré pre iné baby, čo pomáha iným ženám. A mne to dodalo odvahu k sebarealizácii.
Kedy si pripadáte krásna? Alebo čo potrebujete pre pocit krásy?
Myslím si, že každá z nás zažíva rôzne pocity krásy. Teraz ako prvé, čo mi napadne, je, že si pripadám krásna, keď som obklopená svojimi ľuďmi, s ktorými sa cítim v bezpečí. Že nemusím sa teraz porovnávať alebo hovoriť si: „Bože, uvidia na mne, že som pribrala, alebo že nie som taká, aká som na sociálnych sieťach...“ Keď som s ľuďmi, ktorí ma zakaždým prijímajú takú, aká som. A určite je to vtedy, keď viem, že pre seba v tom období robím dobré veci. A že nie som na seba krutá, nie som na seba zlá. Vtedy sa cítim krásna. A potom tam máš, samozrejme, tú klasickú krásu, čo je úplne normálne. Keď som namaľovaná, nalíčená. Keď ma vizážistka príde nalíčiť a urobia mi vlasy a mám pekné oblečenie, tak je jasné, že vtedy sa tiež cítim krásna.
Ako vyzerá vaša kozmetická rutina?
Ráno sa na seba pozriem a hovorím si: „Máš 32 rokov a stále máš vyrážky. Kde je chyba?“ Snažím sa prísť na to, v čom je problém z môjho vnútra, ale vieš čo? Teraz som si ich dobre zakryla. Mám super mejkap. Ja stále skúšam nové produkty. Moja mamča mi hovorí: „Toto si daj, toto vyskúšaj.“ Vždy sa snažím čistiť si pleť, umyť si ju po micelárnej vode. To sa mi strašne nechce, ale musela som s tým začať. A pravidelne používam sérum, krém a očný krém, tiež telové mlieko, teraz sa teším na novinku Dove sérum na telo.
Spomeniete si na kompliment z posledného obdobia, ktorý vás naozaj potešil? A prečo práve ten?
Včera ma zastavila jedna baba na nábreží a povedala mi, že miluje moje myšlienky. A to teda mne, ktorá som zo svojich myšlienok väčšinou kompletne vyšťavená, pristálo presne tam, kde malo.
Za čo vás chválili v detstve? Bolo to tiež za myšlienky a schopnosti, alebo skôr za vzhľad?
V detstve ma veľmi nechválili. Alebo teda aspoň si na to nepamätám. Ale akurát pri mne sedí mama a tvrdí, že ma chválili za všetko. Tak asi za oboje, v zdravej miere.
Čo pre vás znamenala krása v mladosti a čo dnes?
Predtým sa moja hodnota samej seba odvíjala od toho, ako vyzerám. Čo bolo strašné, pretože som so svojím výzorom nikdy nebola spokojná. Teraz viem, že sa to neodvíja od toho, koľko centimetrov mám v bokoch, ani od toho, že zrazu nie som horšia, keď mi spuchne tvár z hormónov. Alebo zo sacharidov. No stále je to moje vedomé rozhodnutie. Necítiť sa horšie, keď nevyzerám tak, ako by som chcela. Povedať si, niekedy aj nahlas, že nie som len tým, čo mám na povrchu. Lebo ja som oveľa, oveľa viac.