Znamená to, že ste sa nikdy osobne nestretli?
Nie, nikdy. Videl som sa len s maminkou a bratom Lumírom.
Deň jej odchodu pripadá aj na vaše narodeniny. Ako tento dátum dnes prežívate?
To nie je deň na oslavu. Odvtedy to neoslavujem. Vlastne som to veľmi neslávil ani predtým. Nikdy som nebol typ, ktorý by to prežíval.
Vracia sa vám niekedy myšlienka, či sa tej tragédii dalo nejako zabrániť?
Nedalo. Človek, ktorý sa rozhodne pre takýto krok, keď dôjde k nejakému skratu v myslení, tomu nikto nezabráni. Do hlavy nikomu nevidíte. Nedalo sa to predvídať.
Udržiavate dnes kontakt aspoň s niektorými jej blízkymi alebo ľuďmi z okolia?
Občas áno. Sú ľudia, ktorí sa objavili napríklad v Kuřimovci, občas si napíšeme. Fanúšikovia mi píšu pri výročiach, ja im poďakujem. Sú ľudia, ktorí na ňu nezabudli.
Iveta mala blízky vzťah aj k Slovensku. Vraciavate sa sem ešte?
Nie, od tej doby tam nechodievam. Ale mám tam priateľov, ktorých som spoznal vďaka Ivete, keď tam vystupovala. Občas si zavoláme alebo napíšeme.
Premýšľate niekedy nad tým, aký by bol váš spoločný život dnes, keby sa to nestalo?
Myslím si, že by život pokračoval. Neviem, či by ešte spievala. Sú speváci, ktorí nevedia odísť včas. Možno by si užívala pokojnejší život, ale neviem, ako by sa to vyvíjalo.
Keby vás dnes oslovil niekto z jej rodiny, vedeli by ste si predstaviť stretnutie?
Nie. Jediný, s kým by som sa možno rád stretol, je Artur. Myslím si, že by sa mohol zaujímať o posledné chvíle svojej mamy. Bol som s ňou do konca a vedel by som mu to opísať.
Ostávajú jej piesne stále súčasťou vášho života?
Áno, určite.
Máte medzi nimi nejakú, ktorá je vám osobne najbližšia?
Posledná, pri ktorej som bol pri nahrávaní, bola „Noc je kralovství“ od pána Vaculíka.
Ako dnes vyzerá váš život? Podarilo sa vám nájsť opäť pokoj a rovnováhu?
Život ide ďalej, človek musí nejako fungovať. Mám novú priateľku, je z Ruskej federácie, a som šťastný. Je milá, stará sa o mňa, moja rodina ju prijala, to je pre mňa dôležité. Bola so mnou aj na hrobe Ivety.
Dorozumiete sa spolu bez problémov?
Áno, hovorí so mnou po česky, no mal som na škole ruštinu, takže vieme komunikovať aj takto.
Poznala Ivetu alebo jej tvorbu ešte predtým, ako ste sa spoznali?
Nie osobne, ale ukazoval som jej fotografie aj knihu. Povedala mi, že bola krásna.
Bude vás sprevádzať aj pri spomienke na jej nedožité narodeniny?
Nie, bude pracovať. Inak by šla, ale nemôže. Za Ivetkou pôjdem sám.