Lukáš Frlajs je úspešný herec, dabér aj influencer, ktorý si buduje kariéru aj v zahraničí. Umelec na sociálnych sieťach pôsobí vždy pozitívne, realita však bola dlhé roky úplne iná a v súkromí prežíval ťažké časy. Už od mladého veku bol totiž závislý od hazardných hier. Svoju závislosť dokázal skrývať aj pred najbližšími. V podcaste DazPo sa rozhodol o tomto probléme prehovoriť: „Pri alkohole a drogách sa vždy hovorilo, že je to zlé. Ale gambling sa akoby obišiel. Vôbec sa to neriešilo,“ začal herec rozprávanie. Už na strednej škole pričuchol k hazardu a nenápadne sa začal v jeho živote usádzať: „Chvíľu som chodil s kamarátmi, potom som niekoľko mesiacov nebol. Ale najväčší nástup bol zrejme vtedy, keď som vyhral nejaké väčšie peniaze. Väčšinou to príde práve vtedy, keď vyhráš. Vtedy to chceš skúsiť znova a vznikne z toho kruh. Princíp bol v tom čase taký, že sa to nabaľovalo,“ vysvetlil začiatky, ktoré sú ako cez kopirák s výpoveďami mnohých ďalších gamblerov.
„Vyhráš, máš povedzme 500 eur. Tak si povieš, že dobre, aj zajtra 500 eur. A potom zrazu zistíš, že si vyhral trinásť a pol tisíca. Tie peniaze si síce dáš do šuflíka, ale berieš ich ako zdroj, z ktorého môžeš ísť hrať znova ďalší deň,“ vysvetlil. „Ja som vedel, ako to funguje. Mal som naštudované do detailu, na akom princípe fungujú automaty. Vedel som, že všetky tieto gamblingové stránky a hry sú určené na to, aby človek prehral. Možno krátkodobo vyhral, ale dlhodobo nikdy – to hovorím z vlastnej skúsenosti. Neexistuje šanca,“ dodal na vysvetlenie.
Aj keď vedomosti mal, aj tak do toho spadol. Vidina ľahko nadobudnutých peňazí mu zatemnila zdravý rozum: „Vedel som, že je to zlé, ale aj tak mi to stálo za to, lebo som chcel ten dopamín. Nebola to otázka logiky, ale potichu tá chémia v hlave už pracuje a ty naháňaš ten pocit.“
Prehry vyčísluje herec na desaťtisíce eur. Rodina si to dodnes nevšimla: „Kto vie, koľko ja mám peňazí? Ja.“ Keď nebolo z čoho, požičiaval si: „Nehovorím, že som si nikdy nepožičal od kamaráta, ale vždy som to splatil. Preto mi aj radi požičiavali.“ Počas hrania ho nezastavila ani blížiaca sa nula na účte: „Išiel som vždy nie do nuly, ale do mínusu. Tam som si vybavil úver.“
Vtedy sa začali objavovať prvé depresie: „Až potom, keď už nemáš vôbec nič, tak na teba zrazu padne obrovská depresia. Už týždeň pred výplatou som vedel, že mi to dôjde a že to tam nechám, že to prehrám.“
Problémy sa nabaľovali a Lukáš začal chápať, že potrebuje odbornú pomoc: „Vedel som, že to už musím zastaviť. Že ak to nespravím ja, tak nikto.“
