V seriáli Sľub ste súčasťou rodiny Bartošovcov a postava matky vám najnovšie pribudla aj v divadle...
Áno. K dvom muzikálom na Novej scéne – MAMMA MIA! (tu hrá slobodnú matku Donnu) a Mojžiš mi pribudol tretí – MÜLLER – Život na 2 ťahy, kde stvárňujem matku Richarda Müllera.
O Richardovi vznikla už knižka, film a najnovšie muzikál. Vy ste, Soňa, rovnako mediálne známa tvár. Ako by ste reagovali, keby vám zavolali, že by chceli o vás natočiť muzikál? Išli by ste s kožou na trh?
(smiech) Ja nie som taká osobnosť, ako je Riško, ktorý má silný príbeh osobný aj hudobný. Ale áno, rozmýšľala som nad tým. Pozerať sa na svoj príbeh s ďalšími divákmi musí byť veľmi zvláštny pocit. Neviem si to vôbec predstaviť a považujem to v istom zmysle aj za odvahu.
Dej sa síce posúva do 80-ych rokov, kedy sa začala jeho spevácka kariéra, napriek tomu ma zaujíma, aký je to pocit hrať reálnu matku Elišku Müllerovú dnes už 64 – ročnému spevákovi?
Je citlivé hrať niekoho reálneho. Nehrám však matku 64 ročnému spevákovi. Stvárňujem postavu matky človeka v rôznych časových obdobiach. Vychádzali sme z faktov, s ktorými sme mohli pracovať, ale ako hovorí aj režisér predstavenia Roman Polák, ktorý je zároveň aj autorom libreta, je to licencia a nie dokumentárna dráma. Muzikál je inšpirovaný Richardovým životom a je to súčasne príbeh, v ktorom sa môžu nájsť aj iní ľudia.
Dajú sa nejako porovnať vaše dve postavy matiek – z muzikálu a zo seriálu, kde to Marcela tiež nemá jednoduché? Prežila emotívne chvíle, keď sa musela rozlúčiť s chlapcom Riškom a vrátiť ho do detského domova, no rodina čelila aj iným skúškam...
Nie, nedá sa to porovnávať. Hrala som a hrám veľa matiek - v divadle, v seriáloch, vo filmoch, ale každá je vždy iná. Dôležité pre mňa je, že mám možnosť stvárňovať zaujímavé charaktery.
Mali ste možnosť sa stretnúť aj s rodičmi Richarda Müllera – hercami Vladom Müllerom, ktorý zomrel v roku 1996, a jeho 1. manželkou Eliškou, ktorá ho prežila o dlhých 18 rokov?
Žiaľ, nemala som tú možnosť. Vnímala som však veľmi pekný vzťah Richarda so svojou mamičkou. Vždy o nej hovoril s veľkou láskou. V čase, keď Eliška Müllerová zomrela, sme mali s Richardom so skupinou Fragile turné Hlasy. Zaspievali sme aj jej na pohrebe.
Aká bola spolupráca s Richardom?
Spomínam na tento projekt veľmi rada a dovolím si povedať, že ho vnímam ako jeden z najúspešnejších. Spojenie žánru a cappella s jeho hudbou bol krásny nápad, ktorý, ako sa ukázalo, skvele fungoval. Braňo Kostka, Janka Golis a Kamil Mikulčík nádherne zaranžovali jeho krásne piesne. Hlasy boli podľa mňa výnimočné, plné emócii, radosti a vzájomnej úcty.
Ktorá pieseň vám najviac zarezonovala?
Ťažko vybrať z toho množstva. Ale môžem spomenúť napríklad Vône, Očenáš, najnovšie mi veľmi prirástla k srdcu Smutná pieseň, ktorú mám možnosť spievať aj v muzikáli MÜLLER - Život na 2 ťahy.
Povedzte, aký je Richard, ako ho ešte nepoznáme?
V rámci projektu Hlasy som ho spoznala ako veľkého a pokorného profesionála, no netrúfam si povedať, že ho dobre poznám. Aký je? Veľký... (smiech) A to myslím nielen vzrastom. Citlivý vtipný cynik? Možno...
