Hovorí herečka našej 1. divadelnej scény, kde hrá prevažne silné emancipované hrdinky. A taká je aj jej Irena v seriáli DUNAJ, K VAŠIM SLUŽBÁM, kde prišla už o brata, aj o syna. Čaká ju tam lepší osud?
V článku sa dozviete:
- Ktorý kostým jej v Dunaji najviac prirástol k srdcu?
- Kvôli seriálu musela brať aj koničné hodiny. Aké?
- Je na javisku pre ňu výkon aj fyzicky náročný?
- Aký má vzťah k móde a nakupobaniu?
Členkou SND ste od roku 2020, kam ste prešli z DAB v Nitre, kde ste získali DOSKY v kategórii Najlepší ženský herecký výkon. V inscenácii Watsonovci, ktorá mala nedávno premiéru, sa vám ušla hlavná rola...
Hrám Emmu Watsonovú, 19-ročné dievča, no v skutočnosti mám raz toľko.
Autorka nedokončeného románu Jane Austenová, ktorý dopísala Laura Wadeová, bola zakladateľkou moderného, takzvaného rodinného románu. Je to aj vaša obľúbená literatúra?
Nie. Nevyhľadávam romantické príbehy. Hľadám niečo, v čom si aj odporujeme, mám rada vrstevnatosť vecí a čistá romantika je pre mňa nuda.
Mám tomu rozumieť, že Barbora Andrešičová je skôr rebelka ako romantička?
Presne tak. Aj preto sa mi páči myšlienka z inscenácie, že ak chce človek slobodu, musí si ju vybojovať a byť za ňu zodpovedný.
Pohybujete sa tam v nádhernom historickom „romantickom“ kostýme. Netrpeli ste v ňom ako rebelka?
(smiech) Určite nie, naopak. Cítim sa v ňom výborne a vďaka Mariji Havran, ktorá ho navrhla, som sa hneď preniesla do doby 19. storočia, v ktorej sa príbeh Emmy Watsonovej odohráva.
Vaši hereckí kolegovia mi v rozhovoroch často hovoria, že v každej postave, ktorú hrajú, hľadajú kus seba a do každej niečo zo seba aj dávajú. Našli ste tam niečo?
Páči sa mi u nej, že s ľahkosťou hovorí veci tak, ako si ich myslí. A so šarmom. A to bolo pre mňa sympatické a príťažlivé. Nie je to len dievča, ktoré nevie, čo hovorí a má nejaký ostych.
V divadle stvárňujete postavy náročné nielen na texty, ale aj fyzicky. Dlho ich potom po predstavení nosíte v sebe?
Dám si dolu kostým, potom sprchu a som späť. Znova som Barborou, ktorá keď príde domov, je maminkou a manželkou. U mňa to zatiaľ takto funguje. I keď je pravda, že po niektorej inscenácii nezaspím hneď, trocha dlhšie ma drží, musím to rozdýchať. Ale asi najviac mi na to pomáha pokoj.
Cítite sa byť emancipovanou mladou ženou?
Myslím, že áno.
Takou je aj vaša Irena Bočkay, rodená Kučerová, v seriáli Dunaj, k vašim službám... A keď sme už pri tých kostýmoch, v lepších časom Kučerovcov, keď ste pracovali v Dunaji, sme vás videli v krásnych kostýmoch. Ktorý bol váš najobľúbenejší?
Čierne nohavice s bielou saténovou blúzkou a puf rukávmi. Pokojne by som išla aj dnes tak po ulici. Celkovo sa v tejto móde vyžívam, baví ma, aká bola nadčasová.
V televízii nie ste nováčikom. Čo ste si pomysleli, keď ste dostali ponuku hrať v dobovom seriáli?
Vravela som si, to by bolo super, keby som také niečo mohla točiť. Už na kamerovkách sa mi páčili texty, lebo neboli banálne, bolo čo hrať. Aj ja som bola taký typ ako Irena, že všetko zvládnem a urobím...
