Aktuálne sa môže tešiť z vášho účinkovania vo filme Šampión, kde hráte trénerku Hildu Múdru. V časoch najväčšej Nepelovej slávy ste boli školáčka, sledovali ste vtedy jeho úspechy?
Nepela bol pre nás hviezdou prvej veľkosti. Pred televízorom sedela celá rodina a sledovali sme všetky jeho úžasné vystúpenia na ľade, kde exceloval. Krasokorčuľovanie som milovala a snívala som o tom, že sa mu budem venovať. Ako šesťročná som to skúšala na zamrznutom jazere pri Komárne, kde som sa narodia, v smiešnych korčuliach pripevnených o topánky. Keď ma otec po presťahovaní do Bratislavy zobral na zimný štadión, cítila som sa ako v siedmom nebi. Boli sme aj u trénerky, ale tá usúdila, že v dvanástich rokoch som už na dráhu krasokorčuliarky stará. To sklamanie cítim dodnes.
Vo filme zrejme nebolo potrebné, aby ste si v úlohe Hildy Múdrej obuli korčule aj vy.
V časovom úseku príbehu, ktorý rozvíjame, to nebolo nutné. Syn pani Múdrej, ktorý s nami na filme spolupracoval, potvrdil, že jeho mama pri tréningoch často stála na ľade len v čižmách. Avšak korčuľovať stále viem a pred natáčaním som navyše absolvovala pár tréningov.
Filmový príbeh stojí na kritických 48 hodinách v živote Ondreja Nepelu, kedy prežíva veľkú intímnu drámu. Pätnásť rokov reprezentoval vlasť v športe, ktorému podriadil všetko, a v tej chvíli túžil po jedinom – vymaniť sa zo zriadenia, ktoré ho oberalo o slobodu, odísť do revue Holiday on Ice a milovať bez strachu. Pod tlakom režimu bol však donútený ešte raz zabojovať o prvenstvo na Majstrovstvách sveta 1973 v Bratislave. Pred jazdou, ktorá mala rozhodnúť o jeho osude, bol paralyzovaný strachom. Len jeho trénerka a priateľka Eva Pilarová vedeli, že mu ide o život. Len ak vyhrá, pustia ho von. Hrozili aj pani Múdrej – ak Ondrej nevyhrá, vyhodia ju z bytu a stratí prácu. Obom išlo o existenciu.
Na ten istý kľúčový moment sa sústreďuje aj film Nepela, ktorý mal premiéru skôr ako ten váš. Čo hovoríte na to, že vznikli dva filmy o tej istej dráme?
Vôbec mi neprekáža, že o hviezde, akou bol Nepela, vznikli dva filmy. Len je škoda, že oba príbehy idú rovnakým smerom a zamerali sa na ten istý časový úsek. Pre mňa je však podstatné, že som dostala úžasnú ponuku od režiséra Jakuba Červenku. Bol producentom rozprávky Princ Mamánek, kde som hrala, a počas jednej cesty autom mi rozprával o svojich plánoch. Chcel natočiť film o Nepelovi a hovoril mi, čo to pre neho znamená a že ide robiť kastingy.
Celú cestu sme sa o tom bavili, až mi na konci povedal: „Ale ja už jednu postavu obsadenú mám – ty si tá pravá Hildegard Klimpel.“ Keby mi v tej chvíli zmerali tlak, ašpirujem na infarkt. Vravím si však: sny sa plnia, len za ne treba bojovať.
Porovnávali ste sa s druhou Hildou Múdrou v podaní Zuzany Mauréry?
Tieto dva filmy sa točili takmer paralelne, naše cesty sa neskrížili, takže sme od seba nemohli nič odkukať (smiech). Hrali sme tú istú postavu, ale pochopiteľne, každá z nás je iná. Ja som Hildu Múdru poňala ako veľmi inteligentnú, diplomatickú ženu, ktorá bola prísna a nekompromisná, ale zároveň zraniteľná. A takou mala v mojom podaní aj vyznieť.
Pred kameru ste sa vrátili po tridsiatich rokoch hereckej pauzy. Najprv prišla epizódna úloha v seriáli Sestričky, vzápätí rozprávka Princ Mamánek, potom seriálová dráma Studňa a teraz film Šampión. Čo bude ďalej?
Uvidíme. Nie som odkázaná na to, aby som brala všetko, čo mi ponúknu, ale pokiaľ ma osloví kvalitný scenár, určite sa poteším.
