Úspech nebol samozrejmosť
Podobne aktuálne herecké suchoty prijala aj herečka, ktorú ešte nedávno Slovensko poznalo ako riaditeľku pôrodníckej kliniky v ostrosledovanej Mame na prenájom, skrátka, úspešnú herečku v úspešnom projekte. „Keď som mala veľa príležitostí a intenzívne som nakrúcala, nestíhala som si to všetko však naplno uvedomiť a pomenovať ako úspech. Jednoducho som pracovala a užívala si všetko, čo s tým súviselo. Až teraz, keď mám pracovný útlm a príležitostí je menej, si uvedomujem, že to vôbec nebola samozrejmosť,“ priznáva s pokorou Kristína, ktorá hovorí, že zrazu vidí, aké výnimočné bolo, že už v prvom ročníku dostala svoje prvé filmové príležitosti. „Neskôr zase prišiel film Čiara, s ktorým sme precestovali Karlove Vary a ďalšie festivaly. A až teraz s odstupom času vidím, aké to bolo všetko neuveriteľné.“
Najskôr sa modlila, aby sa život zastavil
Priznáva, že dlho to brala tak, že takto to bude aj naďalej. „Že ma budú volať na kastingy a ďalšie projekty budú prirodzene prichádzať. Mala som pocit, že v tejto práci sa to jednoducho vždy nejako zariadi a človek bude mať stále na čom pracovať,“ hovorí sympatická herečka, u ktorej túto istotu povzbudzovalo aj to, že dostávala roly v seriáloch, ktoré išli v televíziách roky. „Niekde vzadu v hlave som síce rátala s tým, že sa to raz skončí. Pravda však je, že som si popritom nestihla vytvoriť nejaký plán B. Na rozdiel od viacerých kolegov som v tom čase nehrala paralelne ani v divadle. Nemala som na to totiž kapacitu, takže som si v podstate nevytvorila žiadne „zadné dvierka“ pre prípad, že by seriál skončil,“ pripúšťa Kristína. V prvom momente naň ale ani nebol dôvod. „Popri finalizovaní Mamy na prenájom som totiž nakrúcala seriál Vina, a zároveň som pracovala na českom projekte O lidech a koních v Prahe. Do toho som navyše riešila aj nečakané sťahovanie, pretože majiteľ bytu, kde som bývala, sa ho rozhodol predať. Zrazu som žila medzi škatuľami, hľadala nové bývanie a skôr sa modlila, aby sa ten kolobeh, v ktorom som žila, na chvíľu zastavil a mala som aspoň o trochu práce menej, nech si stihnem nanovo usporiadať život,“ priznáva.
Prečo riaditeľka balí croissanty?
Pauza prišla ako na zavolanie, ale herečku zaskočilo, že nekončila a finančne ju to veľmi rýchlo nútilo ísť na rezervu. S dvoma zdravými rukami jej však nedalo len sedieť doma a čakať, vrátila sa teda k brigáde v pekárni, ktorú si vyskúšala ešte ako študentka. „Až tak som však nerátala s tým, že teraz ma už ľudia budú spoznávať a že to pre nich môže byť mierny šok, keď zrazu uvidia „pani riaditeľku“ zo seriálu, ako im balí croissant,“ prezrádza s tým, že reakcie zákazníkov boli nakoniec veľmi milé, navyše cítila veľkú podporu od kolegov. Aj tak to ale bolo pre ňu zvláštne. „Zrazu som si uvedomila, že už nemôžem nikde pracovať úplne inkognito. Bolo trochu ťaživé zistiť, že kdekoľvek by som pracovala, pravdepodobne príde moment, keď ma niekto spozná z televízie a bude sa čudovať, čo tam robím.“ Občas jej preto napadne, že keby si mohla ešte raz vybrať štúdium, asi by sa rozhodla pre iný odbor. „Viem si predstaviť, že by som šla študovať napríklad záhradnú architektúru. Tým, že robím podcast o bylinách, ma to čoraz viac ťahá do sveta prírody. Niekde v hlave si teda občas vytváram aj alternatívnu verziu seba, ktorá robí niečo úplne iné. V tejto realite sa však stále vidím predovšetkým ako herečka a chcem pri tom zostať,“ usmeje sa a dodáva, že osud si to asi uvedomuje tiež – už od apríla ju totiž čaká účinkovanie v zájazdovom predstavení s jej pedagógom Marekom Majeským (53), jeho polovičkou Janou (43) a Erikom Žibekom (30), s ktorým stála aj na pľaci nedávneho seriálu. „Vidíte, asi je všetko tak, ako má byť. Ja v tomto jednoducho dôverujem životu,“ žmurkne spokojne.