Pamätám si, že vtedy účinkujúci plnili každý deň stránky bulváru.
Bolo to náročné, veľký tlak, ale dnes to úplne chápem.
Ty si bol jeden z mála, ktorý nebol veľmi zdielny.
Nikto nás na to nepripravil. Neboli sme zvyknutí, že sa nás stále niekto na niečo pýta a aj na veci, ktoré dovtedy nikoho nezaujímali. Zrazu sme mali rozprávať múdrosti o sebe a všetci ich čítali v novinách. Musel som si zvyknúť. Najskôr som bol plachý a aj ma to trochu rozčuľovalo. Z toho normálneho života sa stal akýsi cirkus. Dnes sa nad tým usmievam.
Kedy si sa v úlohe respondenta začal cítiť komfortne?
Pre mňa je dôležité, aby som mal čo povedať. Keď mám pracovne niečo nové – pieseň, album, klip, koncerty, s nadšením o tom budem hovoriť i celý deň. Ale sú chvíle v kariére, keď sa nič veľkolepé nedeje. Teraz je však kapela veľmi aktívna, vydávame každý druhý rok nový album a veľa hráme. Akurát že rodinu veľmi nezdieľam, a svoje deti ani nezverejňujeme.
Ale zrejme rátaš s tým, že to verejnosť zaujíma.
Neskrývam sa, som pyšný na svoju ženu i deti, máme krásny, usporiadaný život, tak už nemám problém o tom rozprávať.
Poďme teda trošku hovoriť o zlomových momentoch po šou.
Najdôležitejšia pesnička kariéry je vždy tá prvá. Prerazili sme so skladbou Dážď, ktorá je dodnes hitom. Rovnako tak i druhý singel Mám pocit. Vďaka tomu môžem robiť kariéru. Pri tom všetkom boli manažér Jožko Šebo a producent Ďuro Kupec. Druhý zlom bol, keď sa to celé rozpadlo a všetci odo mňa odišli. Musel som hľadať nových členov tímu i kapelu. A to považujem za veľmi dôležitý zlom. Postavil som novú skupinu, ktorá v nezmenenej zostave hrá dodnes. Nemal som síce kontakty a bolo to ťažké rozbehnúť, ale bavíme sa o roku 2013. Bolo potrebné zabrať. Bavilo ma to, mal som to rád, nevzdal som to a dnes sme jedna z najaktívnejších kapiel v krajine.
Ďalším míľnikom iste bol rok 2008, keď si mal vážne zdravotné problémy.
Pre speváka je zdrvujúce, keď stratí hlas. Stalo sa to na jednej firemnej akcii. Tri dni som sa nevedel ozvať. Foniater zistil, že na hlasivkách som mal uzlíky. Napriek tomu som v takom stave nahral tretí album. Koncerty som zvládal tak, že cestou tam a po ich skončení som bol celý čas ticho. Bolo to veľké trápenie, preto som sa rozhodol ísť na operáciu.
Dalo ťa to do pozoru natoľko, že si už dávaš väčší pozor?
Tým, že po operácii sa mi hlas sám od seba nevrátil, chodil som do Prahy za najlepším hlasovým pedagógom Eduardom Klezlom. Znova ma naučil spievať, a takou technikou, ktorá drží dodnes. Odvtedy som nemusel zrušiť žiaden koncert. Zmenil som životosprávu, lebo 100 koncertov ročne je veľký záber.
Hrozilo, že by si sa opäť vrátil k učeniu v umeleckej škole?
Učenie by bolo krajné riešenie. Radšej by som ostal pri hudbe ako hráč na nástroji či technik v štúdiu. Možností by bolo veľa. Keď počujem talentovaných spevákov, ktorí si nevedia rady s nejakým speváckym problémom, niekedy mi napadne, že by som im možno ako spevák a pedagóg vedel pomôcť.
Už si sa niekomu ponúkol sám, že by si jeho prejav dokázal vycibriť?
Niekedy speváci prídu za mnou po radu alebo konzultáciu. Podľa mňa je to veľmi dôležité a ja rád pomôžem, keď viem.
Prejavuje sa u teba učiteľská stránka aspoň doma pri výchove Peťka a Števka?
Nikdy som nebol klasický učiteľ, dosť som to flákal (smiech). Vždy som túžil robiť muziku, ale vtedy ma hranie neuživilo, preto som to mal ako z núdze cnosť. Neučil som tak oddane ako moja mamina. Ale obidve deti sú po mne – talentované, no lenivé (smiech). Doma máme bubny, klavír, gitary, na ktorých si rady brnkajú, ale keď ich chcem niečo naučiť, prestanú mať záujem. Čakáme, či ich to začne baviť viac. Zatiaľ chodia na výtvarnú.
Zložil si chlapcom pesničku, keď sa narodili?
Nemal som čas (smiech). Sú dvojčatá, narodili sa predčasne, mali sme čo robiť. Nebol som ani vo fyzickom, ani v psychickom stave, aby som niečo vymyslel. A zatiaľ to neprišlo. Majú sedem rokov, takže najkrajšie obdobie ma čaká až teraz. Sú z nich mladí muži, „parťáci“ a začínajú mať svoje názory. Ale zložil som pesničku pre Danielku.
Volá sa Spolu zostarnúť.
Presne. Vyšla zo mňa spontánne. Je ako taký manifest toho, čo by som si prial. Spolu zostarnúť máme vygravírované aj na obrúčkach.