Už sa pravidelne stravujem a hlavne dodržiavam pitný režim, i keď smäd necítim. Práve toto a ešte aj rokmi nahromadený stres sa mi vypomstili v podobe zničených viacerých orgánov. Vždy totiž boli všetci okolo mňa dôležitejší ako ja.
Máte rituály, ktoré vám pomáhajú byť vo forme?
Rituály v živote každého z nás sú dôležité. Ja napríklad celý život vstávam o šiestej a spať chodím o jedenástej večer. Po zobudení sa cvičím jednoduché cviky na krčnú chrbticu, ponaťahujem sa, dávam si dychové cvičenia. Večer v posteli meditujem a modlím sa.
Patrí medzi ne aj venčenie psíka?
Nepochybne. Stále ma prekvapuje, koľko lásky mi dokáže dať také malé zvieratko. Je úžasný, až ma to obmedzuje. Veľa vecí nerobím, len aby som sa mu mohla venovať.
Práve Valentín 14. februára je pre mnohých oslavou lásky. Oslavujete ju vtedy aj vy?
Nie, lásku treba oslavovať stále, a nie iba jeden deň v roku. O láske je dôležité hovoriť, chváliť svoju polovičku, potešiť ju drobnosťou aj v bežný deň. Práve ľudia, ktorí sú v partnerstve dlho, na to zabúdajú. Myslia si, že partnera vyhrali v lotérii, ale nie je to tak. Je potrebné byť iniciatívny, láskavý a nečakať, že to niekto urobí za nás.
Vy ste o svoju prvú životnú lásku prišli veľmi skoro. Ovdoveli ste v 24 rokoch, navyše ste mali malého syna. Odkiaľ ste brali silu žiť?
Nemala som žiadnu silu, ani som nechcela žiť. Bola som v šiestom ročníku medicíny, vyčerpaná ťažkým štúdiom. Manžel zomrel v deň, keď som mala robiť štátnicu z gynekológie. A čakali ma ešte ďalšie skúšky. Bola som na dne.
Keď o tom teraz hovoríte, obdivujete samu seba, ako ste to zvládli?
Koncom minulého roka vyšla v Čechách o mne kniha Hrdá láska, ktorá príde na slovenský trh na jar, a vyrozprávala som v nej značnú časť svojho života. Keď som ju čítala, myslela som si, že je o niekom inom. V prvom momente mi napadlo, že to bol teda strašný život. Ale nie je to tak. Môj život bol a je skvelý. Veľa som toho stihla. Človek musí s negatívami rátať, lebo nie je pred nami vždy prestretý červený koberec. Mala som veľké šťastie v kariére, koncertovala som v zahraničí, vyhrávala som medzinárodné festivaly. Pravda je, že na Slovensku sa veľa o tom nepísalo, lebo úspech sa neodpúšťa.
