Dcéra Veroniky Žilkovej, Agáta zo svojej mamy vytiahla informácie, o ktorých sa herečke a dabingovej režisérke nehovorí ľahko.
Náročné dospievanie
Dospievanie a puberta je pre mnohých ľudí jedným z najnáročnejších životných období. A to nielen pre rodičov adolescentov, ale aj pre nich samých. Svoje o tom vie aj Veronika Žilková, prežila si to totiž na vlastnej koži. Dnes síce vedie pomerne pokojný život, no počas puberty ju trápili psychické problémy a zápasila aj s depresiami. Tieto ochorenia sú dnes absolútne bežné a aj lekárska pomoc je oveľa dostupnejšia než v minulosti. Aj preto si s nimi musela Veronika poradiť prevažne sama. O tomto období prehovorila viac v podcaste so svojou dcérou Agátou: „Mala som ťažké dospievanie, hormóny sa mi miešali v hlave,“ začala svoje rozprávanie. Nevychádzali jej ani vzťahy a práve preto zvažovala pomerne netradičnú cestu: „Chvíľu som uvažovala, že budem mníškou. Chcela som ísť do Južnej Ameriky, zachraňovať chudobných a očkovať deti. Chcela som byť lekárka, misionárka. Ani som s nikým nechodila, pretože som nevedela, či mojím najväčším miláčikom nie je Ježiš,“ prezradila celkom šokujúce informácie. Rovnaké problémy ako riešila Veronika dnes prežívajú stovky mladých dospievajúcich dievčat. Necítila sa dobre vo svojom vlastnom tele, nepripadala si dostatočne atraktívna a aj ona na sebe videla množstvo chýb, ktoré jej na sebavedomí nepridávali.....„Bola som strašne tučná, nemala som peknú pleť a bola som zúfalá,“ opísala svoje pocity. Tesne na hranici dospelosti dokonca zvažovala ten najradikálnejší krok: „Jedného dňa som sa rozhodla, že to vyriešim, že sa zabijem. Mala som hrozné, pubertálne depresie.“ Zachovala sa však veľmi dospelo a správne vyhodnotila, že tento stav je nevyhnutné riešiť. Rozhodla sa preto vyhľadať pomoc, tej sa jej však nedostalo: „Bol MDŽ a sestričky oslavovali s pánom doktorom. Povedala som, že mi je hrozne zle a že sa bojím, že by som sa asi chcela zabiť. A ony mi povedali: My dnes oslavujeme, príď v pondelok,“ opísala skúsenosť priamo z nemocnice. Pre dospievajúcu Veroniku to bol však ten povestný „zlomový bod,“ ktorý jej pomohol. Pochopila, že sa v živote musí spoliehať v prvom rade sama na seba. Zlý pocit a negatívna skúsenosť v nej však ostali dodnes. Aj napriek tomu, že dnes už je prístup lekárov určite iný, Veronika sa im vyhýbala aj v najťažších chvíľach keď ju život skúšal. Sama sa dokonca zmierila a vysporiadala aj so smrťou milovaného dieťaťa.
