Kedy môže byť reč o kvalitnom vzťahu?
Keď je medzi ľuďmi dôvera, nemusia sa maskovať, ale sú autentickí, môžu tomu druhému povedať čokoľvek, a v neposlednom rade, keď v danom vzťahu pozitívne emócie prevládajú nad negatívnymi. Je dobré, keď tam panuje humor, ale i vážnosť, diskrétnosť a hlavne prajnosť. Je dôležité tešiť sa aj z úspechov tých, na ktorých nám záleží. Navyše partnerský vzťah sa od ostatných líši tým, že je tam exkluzivita. Samozrejme, pokiaľ to dvojica nemá nastavené inak (smiech). Pár taktiež zažíva pocity zamilovanosti, lásky a osudovosti. Jednoducho s daným človekom chce byť.
Koľko kvalitných vzťahov k životu potrebujeme?
Nedá sa to vyčísliť, ale ide o obmedzený počet. Ak je ich priveľa, nedokážeme im venovať dostatok pozornosti a hlboký kontakt sa vytráca. Už Aristoteles hovoril: Kto chce byť kamarát s každým, nie je kamarát s nikým. V dnešnej hektickej dobe nemáme zväčša veľa času na to, aby sme vzťahy naozaj udržiavali, starali sa o ne.
Znamená to, že si vyžadujú pravidelné stretávanie sa alebo aspoň stály kontakt na diaľku?
Kvalitné vzťahy môžu byť aj tie sporadické, keď niekoho stretneme raz za rok, nič sa medzi nami nezmenilo a stále sme takpovediac na jednej vlne. No nie sú to vzťahy, ktoré napĺňajú náš bežný život.
Mení sa ich počet aj naším vekom?
Z výskumov vieme, že čím je človek starší, vyberá si, kam a do koho chce investovať svoju energiu. Je prirodzené, že dvadsiatnici každého, s kým v bare prehodili zopár slov, označujú za kamaráta. Vo vyššom veku je zas normálne, že skutočných priateľov máme dvoch, troch. Čím viac sa poznáme, tým lepšie dokážeme povedať, čo nám vyhovuje. Dôležité je tiež vedieť, že priateľstvá dokážeme nadviazať aj v neskoršom veku a starobe.
Samozrejme, za predpokladu, že sa človek po akomkoľvek sklamaní neuzavrie do seba. Kvalitné vzťahy nemusia trvať navždy. V určitom období nášho života nám dávajú zmysel, posúvajú nás, no prirodzene sa časom od niektorých ľudí odpájame, a pritom sa medzi nami ani nemusí nič zlé stať.
Čo odporúčate tým, ktorí sa takpovediac popália a stratia voči druhým dôveru?
V mladosti je prirodzené skúšať, ísť s kožou na trh a občas sa aj popáliť. Každé sklamanie totiž prináša jasnejšie pochopenie toho, čo od ďalšieho vzťahu očakávame. Zároveň je dobré nenechať sa zaseknúť v niečom, čo nám dlhodobo nevyhovuje, len preto, že je to známe a pohodlné.
Akí ľudia potrebujú mať okolo seba stále rušno?
Extroverti a tí aj ľahšie nadväzujú kontakty. Avšak keď si introverti niekoho obľúbia a dôverujú mu, ide o veľmi pevný vzťah.
Čo je najčastejšou prekážkou pri budovaní kontaktov, ktoré stoja za to?
Egocentrizmus, keď je človek zahľadený do seba a všetko sa točí iba okolo jeho osoby a názorov.
Kto s tým má väčší problém: muži alebo ženy?
Často to vidíme skôr u ľudí, ktorí boli od detstva vedení k tomu, že musia byť silní, nesmú prejavovať slabosť a majú mať veci pod kontrolou. Tradične sa tieto očakávania kladú najmä na chlapcov a mužov, takže sa to u nich môže prejavovať o niečo častejšie. Ale určite to nie je výlučne mužský problém. Rovnako aj dievčatá a ženy sú vystavované svojim vlastným tlakom, často spojeným s výzorom či tým, ako by sa mali správať. Výchova a spoločenské očakávania stále nie sú úplne rovnocenné.
Stále je polemika, či môže existovať priateľstvo medzi mužom a ženou. Tak môže?
Môže, ale moja žena by určite nesúhlasila (smiech). Ak sa objaví silná vzájomná príťažlivosť, môže to byť pre niektorých výzva – či už z hľadiska hraníc, situácie alebo sebaovládania. Všetko závisí od toho, ako majú tí dvaja nastavené hranice a očakávania.
Je v poriadku, keď kolegovia, priatelia, skrátka cudzí ľudia sú nám bližší ako rodina?
Nie je na tom absolútne nič zvláštne. Rodina totiž nie vždy spĺňa, čo potrebujeme, preto to hľadáme u druhých. Nie nadarmo sa hovorí, že človek si rodinu nevyberá, ale priateľov áno.
Ako sebavedomie vplýva na výber ľudí okolo nás?
Sebavedomie by malo byť zdravé, ale čo to znamená? Náš pohľad na seba by mal byť rovnocenný s tým, ako sa pozeráme na iných. Nemali by sme prevziať zodpovednosť za niečí život a tváriť sa, že iba ja viem, ako sa správne žije, iba ja mám recept na šťastný život, dávaj iba na moje rady a podobne.
Je dôležité udržiavať aj povrchné vzťahy?
Tie sú úžasným korením života. Dávajú mu šmrnc. Sú zábavné a osviežujúce pre dušu. Sú teda podstatné, ale vždy iba popri tých kvalitných. V povrchných vzťahoch často pôsobíme viac v spoločenských rolách, trochu ako v malom divadelnom predstavení. Nie preto, že by sme neboli úprimní, ale preto, že tieto vzťahy prirodzene nejdú tak do hĺbky. Sú to obyčajne vzťahy so susedmi, s kolegami, ale aj s rodinou.
Aké starosti riešia vaši klienti v súvislosti so vzťahmi?
Ľudia najčastejšie prichádzajú preto, že sa navzájom strácajú v komunikácii. Veľakrát by pomohlo, keby si lepšie rozumeli v tom, čo ten druhý potrebuje, dokázali sa navzájom viac počúvať a robiť malé ústupky v prospech vzťahu. Platí to pre partnerské dvojice, ale i rodinné väzby. Moji klienti v sebe dlhodobo nosia nespokojnosť, začína ich to stresovať, nemôžu pre to spávať, prejavuje sa to na ich mentálnom zdraví, a tak vyhľadajú odbornú pomoc.
Vy máte takpovediac dobrý nos na ľudí okolo seba?
Myslím, že áno, viem si budovať kvalitné vzťahy. Možno navonok sa môže javiť, že som veľmi profesionálny až formálny, ale pracujem na autentickosti a snažím sa búrať bariéry masiek, byť sám sebou, dávať a nič neočakávať.
