Film Šviháci nesie názov kapely, ktorej ste súčasťou, príbeh sa odohráva v našich najväčších kúpeľoch Piešťany. Vyskúšali ste počas nakrúcania aj účinok ich zázračného bahna?
Nebol čas absolvovať bahenné procedúry. Jednu scénu sme síce natáčali v Zrkadlisku, ale žiaľ, ani tam som s bahnom do kontaktu neprišiel. V kúpeľnom hoteli sme aj bývali, takže ak bola možnosť, tak som si samozrejme istý relax doprial alebo som jednoducho len nasával krásu historických budov Irma a Thermia. Vždy, keď som prišiel do Piešťan, tak to bolo iba na skok. Naposledy s mojou kapelou OJV.
Prišli sme, zahrali na festivale Piešťanské zábaly alebo na otvorení kúpeľnej sezóny a pre ďalšie povinnosti hneď po vystúpení odchod. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto projektu, lebo keď som dostal ponuku zahrať si vo Švihákoch postavu Filipa, čakali sme druhé bábätko, a tak som bol na vážkach. Nechcel som Dominiku nechať na to všetko úplne samú. Našťastie sa však žiadne komplikácie nevyskytli, takže nakoniec som sa mohol na natáčaní bez problémov zúčastniť.
Ste mladý človek, predpokladám, že ste ešte nemali dôvod absolvovať nejaký kúpeľný pobyt, či?
Zatiaľ nie. Ani moja žena. Ale moji rodičia zvyknú posledné roky navštevovať kúpele. No máme dve malé deti, kĺby, aj nohy dostávajú zabrať a zrejme by nám so ženou tie kúpele urobili dobre už aj teraz. Ja proti bolesti a veku preventívne bojujem cvičením. Snažím sa mať počas týždňa spoň nejaký ten pohyb. Chodím do posilňovne, cvičím pod dohľadom trénera. Cítim sa tak vďaka tomu lepšie nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Ústredným motívom filmu je kúpeľná láska medzi členom kapely a zdravotnej sestry, ktorí splodia syna. Vy nie ste náhodou plodom takejto lásky?
Rodičia sa spoznali v Slovenskom Grobe, odkiaľ pochádzajú. Je to miesto, kde som aj vyrastal. Grob je známy husacinou a lokšami, takže ja som skôr husacinové dieťa. (smiech)
Sme na začiatku nového roka. Ten vlaňajší bol vo vašej rodine bohatý na udalosti. Stihli ste sa oženiť s kolegyňou - herečkou Dominikou Kavaschovou, s ktorou ste už mali dcérku, a na svet prišiel synček, prerobili ste byt... Aj cítite, že vás otcovstvo mení?
To určite. Všimol som si, že som zjemnel. Často opakujem, že tá ich detská nevinnosť a čistota sú pre mňa inšpiratívne, učia ma byť lepším človekom.
Bola som prekvapená, keď ste mi povedali, že ste veľký introvert. Nejako mi to nesedelo, keď som si vás predstavila v reklame na istú banku, ale aj v seriáli Nemocnica, kde stvárňujete plastického chirurga. A tak by som mohla menovať aj vaše divadelné postavy či postavy v seriáloch Delukse, Najhorší týždeň môjho života, Iveta či vo filme Invalid...
To sú však postavy, ktoré som vytvoril. V súkromí som skôr introvert a mám pocit, že čím som starší, tak sa to u mňa viac a viac prehlbuje. V podstate i samotná tvorba vzniká väčšinou v tichu. V súkromí sa predvádzať nepotrebujem a ani nechcem. Viem, že priestor a čas, ktorý na to mám určený, je na javisku alebo pred kamerov. A práve tam smerujem moju energiu.
Mám pocit, že vaša polovička je pravý opak, nie? To znamená, že sa u vás len potvrdilo, že protiklady sa priťahujú?
My sme sa so ženou poznali už niekoľko rokov, boli sme priatelia a až omnoho neskôr to medzi nami prerástlo do vzťahu. To ako veľmi sme rozdielni sme o sebe vedeli. Navyše naša protikladnosť je skôr obohacujúca, vzájomne sa dopĺňame.
Na prezentácii filmu Šviháci ste povedali, že aj postava Filipa je váš presný protiklad...
Filip je z trojice kamarátov a hudobníkov najmladší. Je v podstate stále pozitívne naladený a nad vecou. Neustále vtipkuje, laškuje, flirtuje s dievčatami, ale celkom nešikovne a neúspešne. Taký trošku dobrodružnejší typ. Takže úplný opak mňa. Veľkou výzvou pre mňa však bolo Filipovo pozitívne nastavenie. Mám pocit, že aj ja som pozitívny človek a snažím sa myslieť optimisticky, ale nechodím celý deň s úsmevom od ucha k uchu (smiech).
Vzdialená vašej povahe je aj postava Otta Kleina v Nemocnici. Uletený plastický chirurg mal v seriáli prestávku, no vyzerá to tak, že si ju práve diváci vyžiadali späť. „Otto je „topka“, bez neho by to nebolo ono. Tie jeho bonmoty. Dávam mu ten najvyšší počet“, vyjadril sa jeden divák, keď sa televízia pýtala, koľko srdiečok by poslali tejto postave...
To neviem, či vyžiadali, ale teší ma, ak to, čo robím, sa stretá s pozitívnou odozvou a robí ľuďom radosť. Keď tak nad tým premýšľam, tak na zaujímavé postavy som mal v živote celkom šťastie. Väčšinou išlo o nevšedné charaktery, tak trochu možno až podivínov, a tam je naozaj veľký priestor pre tvorbu.