Ako sa máš? V prípade mamičiek s malými drobcami je namieste aj otázka: Aká bola noc?
Ďakujem, mám sa naozaj dobre a aj noci sú fajn. Z veľkej časti preto, lebo keď sa nevládzem k malej postaviť ja, fantasticky sa zapája môj muž. Amala takmer každú noc veľmi dobre spinká, to skôr cez deň je bdelý spáč.
Aké boli teda štyri mesiace, čo do rodiny pribudla nová členka?
Konečne môžem povedať, že už cítim, čo bábätko potrebuje, pomerne si rozumieme. Prvý týždeň bol totiž pre nás šok. Všetci nás strašili, že to môže byť náročné, no my sme boli optimistickí a nerozumeli sme tomu, čo môže byť také zlé, keď sme na to dvaja. A naozaj to bolo ešte horšie. Naše dieťa preskúšalo našu psychiku i fyzickú zdatnosť.
Čo vám dalo najviac zabrať?
Naozaj sme dostali bábätko, ktoré si na svet zvykalo hlasnejším spôsobom, ako sme predpokladali. Do toho prišli klasické problémy s bruškom. Bála som sa, či sa jej niečo nestane. Pri každom pohybe som mala pocit, že jej ublížim. Navyše sa u mňa prejavila spánková deprivácia. Jednoducho som bola vystresovaná, psychicky oslabená, všetko na mňa doľahlo. A nehanbím sa to priznať.
Ty pritom nie si prvorodička, máš už desaťročného Damiána. I tak ťa to prekvapilo?
Rodila som druhýkrát, ale akoby prvýkrát. Desať rokov je rozdiel. Netušila som, že až taký veľký. Keď nám v pôrodnici ukazovali, ako malú chytať, kúpať, samozrejme, že som na všetko prikyvovala, že to ovládam, no pritom som sledovala Tea, či si to zapamätal (smiech). Všetko som sa učila nanovo.
Vybavili sa ti situácie, ktoré si zažívala pri Damiánovi?
Už na konci tehotenstva s Amalou som si na niektoré situácie pospomínala. Vtedy som však mala 20 rokov, bývala som u svokry, ktorá mi veľmi pomohla. Bez nej by som to len ťažko zvládla, alebo asi navždy s narušeným psychickým zdravím (smiech). Teraz sme na to ako rodičia sami. Zároveň tiež po tridsiatke vidím svet inak. Často si poviem, ešteže existuje ChatGPT a Google, lebo tam nájdem odpovede aj na drobnosti, ktoré ma z času na čas vystrašia.