Letnú dovolenku už máte za sebou. Ako bolo?
Štvrté leto chodíme s dcérou Lindou na babskú jazdu do Grécka, zatiaľ čo syn David sa postará o našich troch psov a dve mačky. Malo to byť úplné ničnerobenie. Stihla som však napísať pomaly všetkým kamarátom, či niečo nepotrebujú, lebo mi je dlho (smiech). Nie je to teda úplne môj štýl. Kedysi som pritom naozaj bola taká, že som dokázala totálne vypnúť, no Meky ma v tomto „pokazil“. Týždeň stačil.
Tieto babské jazdy beriete ako utužovanie vzťahov s dcérou?
Určite, obidvom nám to prospieva. Linda síce býva so mnou v dome, takže sa pravidelne vidíme, ale dovolenka je vždy o niečom inom. Môžeme si hovoriť svoje ženské tajnosti. Ona to v podstate celé vymyslela. Keď boli deti malé, chodievali sme celá rodina spolu s Mekym do Grécka. Keď vyrástli a už s nami nechceli cestovať, robili sme si skôr my dvaja predĺžené víkendy. Malo to úplne iný charakter. Som rada, že sme našu rodinnú tradíciu s Lindou obnovili.
Verejnosť vás celé roky vnímala ako akúsi sivú eminenciu Mekyho, ktorá všetko riadi kdesi opodiaľ. Po tom, čo navždy odišiel, pozornosť sa strhla na vás. Už ste si na to za štyri roky zvykli?
Najťažší bol prvý rok, lebo nikdy som nebola predvádzací typ. Rada som si robila veci potichu a Meky ich potom odprezentoval. Keď tu však už nie je, chcem ďalej posúvať to, čo vytvoril, respektíve mal ešte v pláne. Niekto z rodiny to musel robiť. Ostalo to na mne, lebo David je síce muzikant, ale tiež je veľký introvert. Najhoršie vždy bolo, keď som bola na nejakej akcii a médiá ma fotili. Už som si však zvykla. Beriem to ako súčasť práce. Sama od seba sa nevystrkujem, ale keď je čo medializovať, bez problémov to zvládnem.
Znamená to, že prvý rok ste sa pred každou mediálnou akciou museli na ňu doslova psychicky pripraviť?
Áno. O Mekyho mejkap sa na každé televízne vystúpenie starala Lucka Gibodová, teraz má na starosti mňa. Keď ma pekne nalíči, učeše, dodáva mi to trochu viac psychickej podpory. Vždy mi to veľmi pomáha. Niežeby som nevedela hovoriť, a to aj pred publikom. Som schopná bez problémov urobiť ekonomickú prezentáciu, ale je to úplne iné ako napríklad robiť s vami rozhovor.
Nikdy som z vás necítila nejakú neistotu, prípadne trému.
Som dobrá herečka (smiech).
Pritom ste vyštudovaná ekonómka.
Ale na základnej škole som chodila do dramatického krúžku. Dokonca som vyhrala detskú súťaž Pražské vajíčko. Recitovala som báseň od Miroslava Válka. Nejaký herecký talent v sebe zrejme mám, ale na pódium som sa nikdy nehrabala. Na to bol vždy Meky.
Zato si však roky držíte osobitý štýl imidžu. Móda vás zaujíma?
Moja mama sa veľmi dobre obliekala. Babička mala na starosti salóny, v ktorých kedysi šili odevy. Keď sa mi niečo zapáčilo v televízii, alebo som to videla v časopise, aj ja som chcela také mať. Vždy mi to ušila. Keby som sa však mala obliekať podľa predstáv svojej mamy, stredoškolskej profesorky, chodila by som v uhladených kostýmoch. Nie je to nič pre mňa. Preferujem ležérnejšiu módu. Meky stále nosil džínsy, ja ich milujem tiež. Málokedy ma uvidíte v šatách. Taktiež nenosím podpätky, lebo v nich neviem chodiť. Rada sa obliekam u módnych návrhárov, svojich kamarátov. Spomeniem trebárs Katku Geislerovú alebo Mira Saba.
Vráťme sa ešte na chvíľu k manažovaniu Mekyho. Aký bol „klient“?
Kým boli deti malé, Meky sa manažoval sám. Keď chcel počuť môj názor, povedala som ho. Išlo skôr o organizačné veci, nie umelecké. To zvládal sám, i keď každý nový text mi dal prečítať ako prvej. Spočiatku som mu pomáhala len s tým, aby nemal zmätok predovšetkým v časových záležitostiach. V tom bol naozaj expert. Postupne mi toho pridával viac. Ešteže neviem spievať, lebo zrejme by ma navliekol do nejakého dueta (smiech).