Čo by ste chceli, aby si diváci z kina po pozretí filmu odniesli v srdci?
Aby sa ľúbili. Aby im na sebe záležalo. Čas ide šialene rýchlo a život je len jeden. Keď budeme k sebe ľahostajní, to je smutná, premárnená šanca. Mali by sme žiť nádherný, milujúci život.
Dostali ste krásnu rolu, hviezdite na doskách Divadla Nová scéna. Ste na vrchole alebo ešte je vo vašom živote niečo, čo by sa malo zlepšiť?
Som vďačný a veľmi dobre si uvedomujem, koľko skvelých ľudí mám okolo seba. Aj to, koľko krásnych príležitostí dostávam. To je obrovský dar. No zároveň cítim, že som veľmi unavený, potreboval by som spomaliť. Mnohí mi hovoria, že sám som strojcom svojho života. Je to pravda, ale čiastočne aj nie. Neviem, či by som sa dokázal sám o seba postarať. Je ťažké prežiť a konkurencia je obrovská.
Aj z tohto dôvodu si asi často nedovolíte povedať na pracovnú ponuku nie. Kým však niečo odmietnete, je to dlhý proces, alebo viete hneď, že to nie je práca pre vás?
Záleží na tom, aká je to ponuka. Stane sa, že niečo odmietnem hneď, lebo viem, že sa mi to nehodí, že to nie som ja alebo by som nedokázal ponúknuť autentický výkon. Snažím sa byť férový aj voči kolegom. Keď si predstavím v projekte niekoho iného, tak sa netlačím. Mám rád sebareflexiu, myslím si, že je to „užitočná vec“. O každej ponuke premýšľam, či ma bude baviť. Nerád robím niečo nasilu a rád by som sa tomu vyhol. Nechcem byť pre diváka otravný tým, že sa budem opakovať v mnohých projektoch.
To sa našťastie nedeje, lebo sa objavujete vo veľmi rozdielnych polohách a charakteroch.
Na tom som si dal záležať. Minulý rok som pracoval na úplne rozdielnych veciach a teším sa z toho. Snažím sa to robiť takto aj v divadle, aby bola každá inscenácia iná.
Spomínali ste únavu. Aká je vaša predstava ideálneho oddychu?
To si ani neviem predstaviť. Najskôr by som určite strávil čas so svojimi najbližšími. Určite by som išiel k moru. A potom do lesa. Vlastne do lesa nie, bojím sa hmyzu. Tak len pri mori by som oddychoval s knihou, niekde v tieni. A veľa by som spal.
Vážne sa bojíte hmyzu? Čoho ešte?
Bojím sa nebezpečných ľudí.
Viete vycítiť, od koho hrozí nebezpečenstvo?
Áno, a práve preto sa ich bojím. Nie vždy, ale väčšinou ma intuícia nesklame, ak sa objaví negatívna energia alebo zvláštna esencia, ktorú ľudia v sebe majú. Na javisku som extrovert, no v súkromí som rád uzavretý a sám so sebou.
Nie ste jediný z brandže, čo toto hovorí. Ako je to možné?
Neviem, myslím si, že introvertnosť prišla časom. Čím viac som na javisku, na očiach, tým viac vyhľadávam chvíle, keď som sám alebo v okruhu svojich blízkych.
Ktorú ženu zo svojho okolia považujete za výnimočnú?
Svoju mamu. Zbožňujem ju. Čo ona dokázala vniesť do môjho života a života môjho brata, je nevyčísliteľná hodnota. Ten čas, ktorý nám spolu s ocinom venovali, ako nás ľúbi, všetko, čo pre nás robila a stále robí, to je môj prístav bezpečia. A ešte moja starká. To bola moja najlepšia kamarátka.
Nehľadáte podvedome ženu, ktorá by jej bola podobná?
Ó, nie. Mám vkus na úplne iné ženy, ako je moja mamina. To by bolo čudné, ak by som si hľadal jej kópiu.
