Prvýkrát som sa s menom šperkárky Petry Toth stretla, keď robila korunku pre Miss. „To je už sto rokov,“ smeje sa. Vtedy si určite nemyslela, že jej aktivity budú raz vyzerať tak, ako aktuálne vyzerajú. Mohla spokojne sedieť so svojom ateliéri a vymýšľať pre ženy krásne šperky. Lenže ona je presne ten typ, ktorému nedá spávať, ak stretne nespravodlivosť alebo niekoho, kto potrebuje pomoc.
„Mám asi samaritánsky syndróm, to je určite nejaká chyba. No neviem nechať veci len tak. Keď vidím takéto niečo a viem, že môžem niečo urobiť, aby sa to zmenilo, prečo by som to neurobila? Už ma nebaví robiť len pekné veci a robiť len pre peniaze, chcem byť užitočná. Šperky som začala robiť preto, že ma to bavilo, a keď som chcela mať šperk, musela som si ho vyrobiť. Filantropický rozmer mojej práce mi dáva väčší zmysel. Keď som začínala, nemala som moc niečo zmeniť. Dnes ju mám. Toto je moja nová cesta a baví ma,“ hovorí odhodlane.
Našla ruinu
Počas Vyšperkovanej cesty, ktorú podnikla minulý rok, mala v pláne navštíviť aj Polichno. Chcela vidieť rodný dom spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy. „Vedela som, že je to zlé, ale keď som to zbadala, onemela som. Dom je v katastrofálnom stave už roky. Jediný, koho zaujíma jeho osud, je starosta, ale sám nič nezmôže, a pomoc nenašiel.“ Prepadnutá strecha, v miestnostiach chýbajú podlahy, chudobná expozícia. V Petre sa okamžite zapol alarm – s týmto treba niečo urobiť! „Na veci sa dívam zo ženského, z materského hľadiska. Toto naozaj nemôžem nechať len tak. Vymyslela som preto projekt, ako Timravu vrátiť do nášho života na miesto, kam právom patrí. Začali sme vo firme tým, že sme prečítali všetky jej diela, chceli sme ju spoznať. Lenže kým sme sa k nim dostali, museli sme po nich pátrať, pretože sa nedajú kúpiť.“ Je to dôkaz toho, že o slovenskú klasiku nie je záujem? Čítala jej tvorbu chronologicky. Získala prehľad, o čom spisovateľka premýšľala, keď mala dvadsaťpäť, a ako sa jej názory a myšlienky vekom vyvíjali. Ako dozrievala a rástla, aké témy spracúvala. A pritom sa do nej zamilovala. „Ona je taká súčasná! Áno, jej jazyk je trochu odlišný od nášho, ale pristihla som sa po tretej knihe, že hovorím ako Timrava. Ako nenútene opisuje charakterové črty ľudí, jej ženský pohľad na svet, to všetko je fascinujúce. Bola skvelou pozorovateľkou. Opisuje život vidieckeho ľudu a veľa písala o svojej nenaplnenej túžbe po láske.“
Projekt na záchranu
Petra hovorí, že mladé baby by si mali Timravu prečítať, lebo sa v nej nájdu. Píše o tom, aký veľký tlak na ňu okolie vyvíjalo a ako to nezvládala. „Veď dnešné dievčatá presne týmto prechádzajú! Mali by to čítať aj dnešné matky, ktoré tlačia na svoje dcéry. Jej život je veľmi zaujímavý a smutný. Zostala opustená, túžila najviac po láske, ale nedostala ju. Som presvedčená, že keby sa narodila na Západe, je z nej svetová autorka.“
Projekt na záchranu Timravy má niekoľko štádií. V prvom Petra ponúkla na trh svoju unikátnu kolekciu šperkov, šiat a doplnkov. Ako je u nej zvykom, kolekcia je inšpirovaná ornamentmi z Polichna, rodnej dediny spisovateľky. Dúfa, že Slováci sa zaľúbia do Timravy rovnako ako ona a projekt bude úspešný. Z každého predaného kúska ide časť peňazí do obce Polichno. Okrem toho spustila prvýkrát aj priamu finančnú zbierku. Jej cieľom je vyzbierať peniaze na opravu rodného domu spisovateľky. Na jeseň sa do predaja dostane nové kompletné vydanie diela Timravy s nádhernými ilustráciami v krásnej kazete. Z výťažku z predaja opäť venuje časť obci Polichno. Chce opraviť najviac poškodené časti domu, rada by pomohla pri budovaní novej expozície v múzeu. Plánuje zrekonštruovať aj náučný chodník a studničku, podľa ktorej si spisovateľka zvolila svoje umelecké meno.
Dôležité je inšpirovať
Prečo šperkárka supluje to, čo by mali robiť štátne inštitúcie? „Vyberám si tie najťažšie cesty. Už ma nebaví robiť veci len tak. Keď sa inšpirujem, cítim potrebu vrátiť niečo z toho späť.“ Plánuje dlhodobo, už presne vie, aký projekt bude nasledovať. Dôležitým krokom bolo založenie nadácie, aby mohla pomáhať efektívnejšie. Petra dúfa, že nájde nasledovníkov: „Mnohí influenceri majú veľký dosah a moc ovplyvňovať. Mohli by k svojim aktivitám pridať aj tento spoločensko-zodpovedný rozmer.“ Petrine dcérky Mileva a Sarra vnímajú, čo ich mama robí. „O všetkom sa rozprávame, vždy im vysvetlím, prečo je dôležité to, čo robím. Dúfam, že ich to inšpiruje, a čokoľvek budú vo svojom živote robiť, bude to mať pozitívny spoločenský dosah. Musíme ísť príkladom.“
Tvrdohlavá
Keď začala robiť šperky inšpirované folklórom, mnohí ju odhovárali. Tvrdili jej, že to je starina, zlý smer. Dokonca mnohé celebrity ju o tom presviedčali. Lenže ona je chvalabohu tvrdohlavá a nepočúvala ich. A pozrime sa dnes – jej šperky sú vyhľadávané pre svoju jedinečnosť a mnohí sa ju snažia napodobniť. „Preto si myslím, že si treba veriť. Ak ovplyvním čo i len jedného človeka, tak to má zmysel. Ten jeden to prenesie na ďalšieho a pôjde to ďalej. Ja viem, trvá to dlho, ale treba vytrvať. V zahraničí je bežné, že existujú nadácie a mecenáši, ktorí podporujú umelcov. Kultúre treba pomáhať, lebo práve ona formuje zvyšok spoločnosti.“
Pracovitá, tvrdohlavá, má víziu. „Nie je ľahké byť stále v plnom nasadení. Je to vyčerpávajúce, ale mám plán. Moji kolegovia mi síce neveria, ale v roku 2026 chcem oddychovať. Potrebujem mentálny detox, odstup od firmy, aby som nabrala nový dych. Doba sa veľmi rýchlo mení, a ak nemáme odstup, ľahko sa v nej stratíme.“