Noemi sa rozhodla teraz prehovoriť s akými duševnými poruchami bojovala už ako osemročná. V podcaste Moderna psychologia odhalila svoju trinástu komnatu. Hraničná porucha podľa jej slov začína už v detstve a postihuje najmä deti, ktoré nemajú stabilné rodinné zázemie. No a práve tento prípad bola aj ona sama. „Už keď som mala 8 rokov, tak som povedala mojej mame, že nechcem prísť domov, ale chcem skočiť pod autobus. Takže ma ako 8-ročnú zobrali k psychológovi,“ šokovala Noemi s tým, že podpory sa od blízkych nedočkala, práve naopak. „Môj otec ma za to ešte vysmieval, že chodím k psychológovi,“ povedala.
V ich rodine ‘úradoval alkohol a to ju na roky poznačilo: "Náš otec veľa pil a mlátil nás dosť a dosť psychicky ma deptal, tak ja som chodila často domov s plačom, že som nechcela chodiť domov. Aj keď bola u nás návšteva, tam bolo cítiť tú negatívnu atmosféru. Ku mne sa báli spolužiačky chodiť,“ otvorila bolestivú tému. Oporu vraj nemala v nikom v okolí. „Ja som nemala nikoho. Moja mama mala vlastné traumy, svoje problémy, ktoré si riešila. A napriek tomu, že v rodine vedeli, čo sa u nás deje a máme v rodine vyštudovaných pedagógov, tak nikto nič neurobil.“
To sa podpísalo neskôr na jej vzťahoch s mužmi: "Keď som mala k nejakým mužom bližšie, tak som k nim bola veľmi naviazaná a keď to nevyšlo alebo ma opustil ten človek, tak som chytila z toho strašnú paniku, plakala som a sebapoškodzovala som sa napríklad.“
„Chytám panický šok, keď mi niekto prestane odpisovať. Ja mám v hlave, že ten človek ma už nemá rád, zabudol na mňa, je úplný koniec. Ešte ak sa pohádame predtým a prestane odpisovať. Tak ja som v tom stave schopná čakať pred bytom toho človeka, pokojne tam plakať niekoľko hodín... Potom zistím, že tam ani nie je... Tak veľmi o toho človeka nechcem prísť,“ povedala so slzami v očiach.
Brunetka berie antidepresíva avšak s alkohol jej nezaberajú. Preto sa mu vyhýba: „Ja som zvyknutá, že si dám lieky, pretože sa potrebujem ukľudniť. Ľudia to nechápu, ale ja si potrebujem prežiť tú fázu. A to je jedna z ťažkých vecí - prežiť ten stav, kedy mi moja hlava hovorí veci, ktoré nechcem počuť,“ pokračovala. „Porozchodové stavy sú u mňa také, že niekoľko týždňov nejem. A neviem ani vstať z postele a len plačem,“ povedala. Svoj stav pravidelne rieši s terapeutkou, no zatiaľ jej nevedela pomôcť ani ona.
„Mám antidepresíva predpísané, ktoré mi majú pomôcť zmierniť tieto výkyvy. Len na druhej strane, čo je veľký problém, že tie lieky nefungujú, keď niekto pije alkohol. Čo znamená, že keby som teraz 3 týždne nonstop pila, čo po rozchode... Stane sa. Tak mne už lieky nezaberajú a je to začarovaný kruh. Lebo lieky mi nepomáhajú, ale ja neviem prestať robiť tieto veci, lebo sa bojím, že si niečo urobím. Na druhej strane si chcem niečo urobiť, lebo mi už nezaberajú lieky,“ uviedla Noemi.