Dodala, že každý si na ceste chce vyriešiť vlastné otázky. Dlhé hodiny kráčania, zmeny počasia aj nekomfortné podmienky. Ona otvorene priznáva, že si siahla na vlastné dno.
,,Ľudia tam chodia z rôznych dôvodov. Je tam veľa ľudí, ktorí prechádzajú rôznymi životnými prekážkami. Ja som šla naozaj tradičnou formou, spali sme na miestach pre pútnikov. Ráno ti svietia s baterkami, večer niekto nad tebou chrápe, siahneš si tam na dno. Ale s niektorými ľuďmi si tam vytvoríš dokonca puto. Jedlo je tam veľmi jednoduché, ale jesť s tými pútnikmi malo svoje čaro," povedala s úsmevom.
Klamstvo pre vlastné dobro
Na Slovensku ju poznáme všetci, v zahraničí je tomu inak. Katka sa k svojej identite nechcela priznať. Tvrdí, že si potrebovala vyčistiť hlavu a spievať sa jej vôbec nechcelo.
,,Jedenkrát som si vymyslela, že som zdravotná sestra. Nechcela som hovoriť o tom, že som speváčka."
Podporným látkam sa nevyhla
Cesta bola veľmi náročná a napriek tomu, že chcela bez podpory by ju nezvládla. Priznáva, že nevynechala ani niekoľko látok, ktoré jej zaručili úspešný priebeh.
,,Podporné látky boli. Jednou boli napríklad hydrogénové tablety, sú fantastické. Ani raz som nemala kŕče v nohách. A potom, napriek tomu, že som si povedala, že nebudem počúvať nič a budem len vnímať, tak posledné kilometre som mlela z posledného. Počúvala som podcasty Sajfu s Adelou."
