S akými pocitmi aktuálne chodíš do práce a čo nakrúcaš?
Teraz mám obrovské šťastie, že môžem byť opäť súčasťou Výnimočnej Nikol, kde hrám šéfku policajného oddelenia. Nakrúcame tretiu sériu. Režisérka Marta Ferencová je absolútna profesionálka, ktorá svojmu tímu dôveruje a vie, že čím bude lepšia nálada na pľaci, tým podáme lepší výkon a urobíme to rýchlejšie.
Kriminálnych úloh máš za sebou viac, hoci v tomto prípade je to spojené aj s humorom. Čo si si vďaka tomu mohla vyskúšať?
Strieľať zo zbrane, chodili sme cvičiť na strelnicu. Učili ma, ako dať človeku putá na ruky takým frajerským spôsobom, ako to robia profesionáli, ktorí sa zločincovi pritom ešte aj pozerajú do očí. Priznávam, nie je to jednoduché, lebo ruky sa dajú rýchle zamotať. K odtlačkom ani bitkám som sa zatiaľ veľmi nedostala.
Policajti by mali mať aj dobrú kondičku. Ty si na tom ako?
Za posledné roky horšie a horšie. Cítim hormonálne zmeny, takže to nie je ako v minulosti. Celý život som však športovala a robím to doteraz.
Máš pocit, že menej vládzeš alebo sa ti nechce toľko ako kedysi?
Mám podstatne menej energie a je to mimo mojej kontroly.
Kedy prišli prvé symptómy?
Mala som asi 42 rokov. Boli to problémy s trávením, tlakom, dýchaním a pleťou. Myslela som si, že mám najskôr histamínovú intoleranciu. Keď prišli úzkosti, bála som sa, že to je panický atak. Pritom som necítila, že by bol na to dôvod. Začala som tiež priberať. Skrátka, v priebehu niekoľkých mesiacov som si na sebe všímala viacero nezvyčajných prejavov. Jedného dňa som všetko dala do Googlu a vyšlo mi: perimenopauza.
Odvtedy prešli tri roky. Ako je to teraz?
Mám lepšie a horšie obdobia. Mne neprekáža, že starnem, neprekáža mi vek, ale prekáža mi, že nad tým nemám absolútne žiadnu kontrolu. Telo si z tých hormónov povie, že bude väčšie, a môžem sa aj roztrhať. Nepomôžem si. Keď naše mamy niekedy hovorili, že sa pozreli na vodu a pribrali dve kilá, tak presne to vystihuje aj môj stav. Učím sa stále inak cvičiť, inak stravovať a podobne.