Čo v nej vidíš?
Po náročnom trojročnom pracovnom období sa určite aktuálne nejdem púšťať do žiadneho veľkého projektu. Chcem si vyvetrať hlavu. A čo sa týka rodiny, prajem si, aby sme boli doma zdraví a tešili sa z bežných vecí.
Aká drobnosť ti v ostatnom čase urobila radosť?
Každé ráno veziem malú do školy. Včera cestou späť som bol zamyslený, tak som zle odbočil a ocitol som sa v zápche. Tešil som sa z toho, lebo som si mohol v aute počúvať hudbu a pozerať sa okolo. Bol som šťastný v zápche (smiech).
Chodievaš po Emmku aj zo školy a spolu sa učíte?
Keď stíham, chodím. Je druháčka, chodí do Montessori školy a tam nedostávajú úlohy. Keď teda príde domov, pýta sa nás na veci, o ktorých sa učili, pokračuje vlastne akoby stále v učení a kadečo si tvorí, kreslí. Keby bolo na mne, ja by som ju prihlásil do klasickej školy. Anička však navrhla, aby sme to skúsili. A Emmka je nesmierne šťastná. Minule som prišiel po ňu a 50 minút som ju čakal, lebo nechcela ísť domov. Hrali sa s kamarátkami na dvore. Museli sme potom odísť, lebo mala klavír.
Hudobná jej teda ide?
Má dobrý sluch, pekne spieva a hrá na klavíri. Doma má však zakázané púšťať Hex. Ale práve dnes pred odchodom do školy som len tak chytil španielku, začal som hrať Hex, ona začala spievať a pripojila sa aj mama. Mali sme veselé ráno. Inak spolu skladáme pesničky. Minule sme sa dohodli, že urobíme album.
Aj dospelá Hanka sa podala na teba?
Áno, ale ona je skôr manažérka. Študuje divadelný manažment na VŠMU a okrem toho pracuje pre Silné reči, u nás predáva merch a v Štúdiu L+S robila produkciu v predstavení Chlast. Kamaráti herci ju chválili. Som rád, že sa nebojí práce.
Ste skôr kamoši alebo má pred tebou ako otcom rešpekt?
Chcem, aby sme boli kamaráti, veď aj sme, ale keď sa mi niečo nezdá, poviem jej. Som rád, že sa drží mantinelov, ktoré sme s jej mamou nastavili, hoci ja som od Hankiných šiestich rokov nežil s nimi v jednej domácnosti. Napriek rozvodu sme spolu trávili veľa času. Myslím si, že obidve moje dcéry sú šťastné, a verím, že budú spokojné v živote.
